Na hodine angliny, nik sa veru nenudí,
A hlas božskej Christiny mi do uší prúdi.
Počúvam, kým môžem, kým to Tedík netuší,
Ak to zistí, smolu mám, proste to zruším.
No priznám sa, občas nechce sa mi,
Keď nás Tedík otravuje so sufixami,
Prefexami a inými podobnosťami,
Snaží sa nás otráviť vedomosťami.
Len tak vybehnúť z triedy sa mi žiada,
Utekať preč-bola by som rada,
Keby sa to uskutočniť dalo,
Nič by mi potom nechýbalo.
Utekala by som preč, preč od všetkého,
Kúsok šťastia vrtkavého,
Zažila by som aspoň na chvíľku,
Chcelo by to myšlienku.
Myšlienku hlbšiu ako noc,
Tú, čo nežiada o pomoc,
Takú, čo mi voľne hlavou pláva,
No viem, nie je to žiadna sláva.
No nejdem nikam, zostanem v triede,
Je to v pohode, nič sa nedeje,
Budem vstrebávať Tedíkove reči,
No nič, možno sa niečo naučím.
