Strácaš sa mi pred očami, vidím už len obal,
Do svojho vnútra nepustíš ma, keby si sa tak nebál.
Boli sme si takí blízki, ako jedna bytosť žili sme,
Pri spomienke na lásku sa k sebe znovu priblížme.
Robíš vážne rozhodnutia, ktoré potom ľutuješ,
Prázdne naučené frázy mi pri hádke cituješ.
Kedy tvoje slová stratili hlbší význam?
Teraz ma dobre počúvaj, s niečím sa ti priznám.
Je nemožné ťa milovať, keď neviem, čo ťa trápi,
Je nemožné s tebou byť, keď neviem, či ku tebe(stále) patrím.
Pozri sa mi do očí a povedz všetkému zlému dosť,
Povedz, že náš vzťah stojí za to, že to nie je samozrejmosť.
Kedy sa to stalo?
Kedy sa stratilo to čaro?
Čo medzi nami bolo,
Čo nás spájalo.
Kedy zmizlo pekné slová?
Kedy ich nahradila reč nová?
V ktorej nie sú vyznania,
Len strašné nevery priznania.
Strácaš sa mi pred očami, vidím už len obal,
Do svojho vnútra nepustíš ma, ach, keby si sa tak nebál...
Je nemožné ťa milovať, keď neviem, čo ťa trápi,
Je nemožné s tebou byť, keď neviem, či ku tebe(stále) patrím.
Pozri sa mi do očí a povedz všetkému zlému dosť,
Povedz, že náš vzťah stojí za to, že to nie je samozrejmosť...
