Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
Keď ti na pery padne kvapka dažďa suchého,
Porozumieš hlasným prosbám aj človeka nemého,
Budeš vedieť, prečo život nie je občas rúžový,
Prečo aj ty máš na nohách ťažké okovy.
Keď ti začne v noci tma do očí silno svietiť,
Aj ty pochopíš význam slova veriť,
Vo veci, ktorými sa zem nezdá pokrytá,
No práve v tých je skrytá pravda ukrytá.
Si ako zbožný neveriaci,
Ako ľad vo vriacom hrnci,
Si ako kvet čo kvitne pod zemou,
Ako verná žena, čo sa stane nevernou.
Ani nevieš ako a dážď prší zo zeme,
Vo chvíli klamstva si tajomstvá povieme,
No to, čo vidíš, ešte nemusí byť skutočné,
Tak ako keď v noci svietia hviezdy polnočné.
Si ako zbožný neveriaci,
Ako ľad vo vriacom hrnci,
Si ako kvet, čo kvitne pod zemou,
Ako verná žena, čo sa stane nevernou...
