snívate niekedy o tom,
aké by to bolo keby..?
keby teraz bolo potom,
keby sa dal vrátiť čas,
keby bolo keby..
stará známa veta,
čo preletí kus sveta,
a vráti sa späť, pripomenúť
to, na čo sme si nechceli nikdy spomenúť.
keby zavolal, kiež by sa mi nikdy neozval..
keby bol môj, kiež by som ho nikdy nestretla..
keby napísal, kiež by ten list nikdy neposlal..
keby som mu volala, kiež by som si číslo poplietla..
je toho mnoho, aj keď nie dosť,
aby to bol dôvod na radosť,
pretože slovo KEBY
sa spomína len vtedy,
keď chceme navždy zabudnúť.
zabudnúť na to, čo bolo,
keby nevyriekla som to slovo,
keby nespravil to, čo sa stalo,
keby to ticho nenastalo..
je ticho, príde búrka,
tlkot srdca v tomto tichu.
už nikdy počuť nebudem ten hlas,
mala by som sa tešiť, ja však vzlykám,
a slzy majú horkú príchuť,
pozná to azda každá z nás.
ten pocit, keď ho nenávidím,
a pritom jediné, čo chcem,
je vrhnúť sa mu do náruče,
nech splynie môj a jeho tieň.
tieň však mizne, a jeho vôňa tiež,
vidíš ho ako kľúč spoza mreží,
je symbolom slobody,
a ty sa vidíš, ako za ním bežíš.
a zrazu cítiš, že stojíš,
aj keď chceš bežať ako víchor,
za ním, za chuťou jeho pier.
vidíš však iba mnoho dvier,
a za nimi iba ticho.
to ticho je však po daždi.
už nechceš jeho, jeho telo,
ani ten pohľad ťa už nedráždi.
to KEBY opäť odletelo
trápiť inú, ktorú to len čaká.
to kruté zistenie,
že iba z jej sĺz mláka,
vyplaví všetko. všetko zlé.
