Dnes sme boli s mojím priateľom u neho na záhrade nakŕmiť psa. Vedľa ohrady som si všimla niečo čierne a keď som prišla bližšie zistila som, že je to už napoly zoschnutý krtko. Žiadna veľká veda, stačí ho len namiesť na lopatku a hodiť niekam preč, aby nezavadzal. Avšak ja s tým problém mám.
Brat si zo mňa kvôli tomu síce robí srandu a aj ostatným to často príde ako nezmysel, keď im poviem, že nedokážem z okna vziať mŕtvu muchu, pretože nie som ochotná sa dotýkať mŕtvoly. Protiví sa mi pohľad na vianočné zabíjanie kapra, pretože (aj keď viem, že si ten kapor asi veľmi neuvedomuje, čo sa s ním deje) sa určite minimálne bojí a ten zlomok sekundy, kým sa poslednýkrát pokúsi vyšmyknúť musí byť fakt strašný.
Vždy som mala asi až príliš bujnú fantáziu. Keď vidím mŕtvu myš alebo muchu, spomeniem si na obrázky z televízie, ako sa rozkladá ľudské mäso. A viem, že sa to isté deje aj s nimi. Viem, že nad týmito vecami by som nemala veľmi rozmýšľať, pretože podobnými úvahami by som sa mohla dostať aj veľmi nepríjemným veciam (a verte mi, že niekedy sa mi to ozaj podarí - dokážem vytvoriť nadväznosti, ktoré by normálneho človeka ani vo sne nenapadli).
Nie, nie som vegetariánka. Konzumácia zvieracieho mäsa mi príde normálna v rámci potravinového reťazca. Zásadne síce nesúhlasím so spôsobmi chovu a zakáľania zvierat, no s tým ja veľa nezmôžem.
Už ako dieťa som kritizovala všetkých, ktorí presadzujú topenie mačiatok, hoci sú tesne po narodení slepé a hluché. Aj tak predsa niečo cítiť musia. Ak by matke niekto zobral hneď po narodení jedno z detí, aby ich nebolo tak moc a trebárs mu len klepol po hlavičke, čo veľakrát čerstvo narodenému dieťaťu stačí, určite by ju to netešilo.
Neznášam, keď niekde vidím slovo "zverstvo" v súvislosti s nechutnosťami, ktorých sú beztak schopní iba ľudia. Viem, viem... Je to iba hra o slovíčka, ale pre mňa majú práve maličkosti často ten najväčší význam.
A čo som tým vlastne chcela povedať? Možno to, že nad niektorými vecami netreba až tak veľmi rozmýšľať, že sú jednoducho prirodzené. Možno, že by sme si mohli viac všímať okolie, nielen ako miesto kde žijeme, ale všímať si aj kúsok z tých miliónov procesov, ktoré sa okolo nás každodenne premietajú, no my ich nevidíme.
