Manipulácia s trhom. A s verejnosťou?

Zjednodušovanie pojmu „dôverná informácia“ a zatajovanie podozrenia s „manipuláciou trhu“ Obchodovanie s využívaním dôverných informácií, ktoré zatiaľ neboli oficiálne zverejnené (tzv. isider trading) zabraňuje úplnej trhovej transparentnosti, ktorá je dôležitá pre obchodovanie všetkých hospodárskych subjektov na integrovanom finančnom trhu. Pri mojich vyšetrovateľských skúsenostiach je v konkrétnom prípade obchodovania na devízovej burze dňa 28.5.2008 je reálne podozrenie, že došlo k manipulácii s trhom, a to formou manipulácie s cenou, keď jedna alebo viaceré osoby využili dovtedy oficiálne nezverejnené dôverné informácie a konali v zhode za účelom udržania kurzu slovenskej koruny na neprirodzenej a teda umelej úrovni, pričom tento obchod bol spôsobilý vydať nepravdivé alebo zavádzajúce signály o ponuke a dopyte a v konečnom dôsledku aj o cene slovenskej koruny. Je podozrenie, že toto konanie smerovalo a v konečnom dôsledku aj splnilo dva ciele resp. z tohto konania vyplynuli dva závažné následky: 1) radikálne a dramatické zníženie kurzu slovenskej koruny, čím sa „priblížila hodnota aktuálneho trhového kurzu tesne k dolnej hranici povoleného fluktuačného pásma v rámci ERM II“ (I. Šramko, guvernér NBS, aktuálne.sk) , a 2) radikálna revalvácia kurzu centrálnej parity slovenskej koruny voči euru, keď „sa príslušné európske autority rozhodli okamžite zmeniť centrálnu paritu slovenskej koruny voči euru.“ (I. Šramko, guvernér NBS, aktuálne.sk). Inak povedané, ak hypoteticky uvažujeme o obchodovaní so slovenskou korunou pri využití dôverných informácií, neoprávnený finančný prospech z takejto transakcie vznikol ako následok aktuálneho finančného tlaku na devízovom trhu, pričom v jej dôsledku príslušné inštitúcie Európskej únie boli nútené okamžite a radikálne revalvovať kurz centrálnej parity. Výsledkom takéhoto - len hypotetického obchodu - so slovenskou korunou bol zisk obchodníkov, vytvorený rozdielom medzi nákupnou a predajnou cenou slovenskej koruny pri jej spätnej zámene na euro, ale aj pre Slovenskú republiku dosiahnutie výrazne lepšieho kurzu centrálnej parity slovenskej koruny voči euru. Škodou je aj získaný prospech z trestného činu „Je to zlé, ak niekto zneužil informáciu, ale kladiem si otázku, či v danom prípade došlo k poškodeniu štátu,“ povedal Fico s dôvetkom, že nie je financmajster. Zneužitím informácie v obchodnom styku, napríklad nákupom slovenských korún tesne pred zmenou ich kurzu, nedochádza priamo k poškodeniu štátu. Uvedený obchod navonok vykazuje všetky znaky bežného finančného podnikania, ibaže investor pri svojom rozhodnutí použil informáciu, ktorá nebola verejne prístupná a táto ho podstatným spôsobom na finančom trhu zvýhodnila. Takýmto obchodom teda nedošlo ku „škode“ na veci alebo na právach, ale v zmysle § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou je „aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom“. Podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku V danom prípade prichádza do úvahy podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania informácií v ochodnom styku podľa § 265 Tr. zákona, ktorého sa dopustí ten, „kto neoprávnene použije informáciu dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojom zamestnaní, povolaní, postavení alebo vo svojej funkcii a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v ochodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru“. Z daného vyplýva, že musí ísť o informáciu, ktorá v tej dobe nie je verejne prístupná, ktorú páchateľ získal vo svojej funkcii (napr. ministra - ústavného činiteľa) a ktorá podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku. V danom prípade zužovať takúto informáciu len na konkrétny kurz centrálnej parity (30,126 Sk/Euro), ktorý bol zverejnený príslušnými inštitúciami až 28.5.2009 o 23,00 h je nesprávne. Takouto informáciou, ktorá môže byť zneužitá v obchodnom styku, môže byť napríklad informácia ohľadne odporúčania, ktoré písomne predložil minister financií do Bruselu dňa 20.5.2008, v ktorej predpokladám analyzoval stav kurzu slovenskej koruny za ostatné obdobie, jej tendencie, príčiny pohybu a prísľuby vlády k zabezpečeniu jej budúcej stability, celkovú ekonomickú a finančnú situáciu Slovenska a návrh slovenskej vlády na prehodnotenie a určenie nového kurzu centrálnej parity, teda rozpätie od minimálnej do maximálnej úrovne koruny voči euru. Už samotná informácia z úrovne ústavného činiteľa o tendencii určenia centrálnej parity (či už smerom dole alebo hore) je pre nezainteresované osoby informáciou „dôležitou“, ktorá môže pri ich rozhodovaní v obchodnom styku závažným spôsobom určiť ich správanie, najmä aby minimalizovali svoje straty, a naopak maximalizovali svoje zisky, či prípadne uzatvárali obchody s minimálnym rizikom, či úplne bez neho. Dôležitou informáciou teda nie je len informácia, presne určujúca výsledok obchodu ale aj informácia, ktorá zabezpečuje v určitej dobe s minimálnym rizikom určitý fixný zisk. V danom prípade, ak informácia obsahovala fakt, že bol navrhnutý kurz centrálnej parity Sk voči euru, ktorý korunu posilňoval v určitom rozsahu (napr. od 30 hal až po 90 hal na euro) a neexistovali žiadne dôvody k opačnej reakcii jeho určenia, potom takáto informácia dávno predtým, ako bola prijatá „európskymi autoritami“, bola informáciou v zmysle uvedeného trestného činu. Rovnako dôležitou informáciou k tejto prvotnej je však i druhá informácia, a to termín, v ktorom mali orgány únie rozhodnúť o kurze centrálnej parity alebo sa podľa relevantných informácií predpokladalo, že rozhodnú. Ani táto informácia nebola verejne známa a najmä pre toho, kto poznal prvú časť informácie ohľadne nového rozsahu kurzu centrálnej parity Sk voči euru, bola veľmi dôležitá. Spočívala v tom, že umožňovala jej nositeľovi sústrediť tesne pred jej zverejnením značnú finančnú sumu na nákup slovenských korún, pričom ich koncentrácia bola z časového hľadiska minimálna, čo podstatne znižovalo náklady z realizovného obchodu. Zjednodušene povedané, nositeľ obidvoch týchto informácií od najkompetentnejšieho človeka vedel, koľko minimálne obchodom „zarobí“, neniesol pritom žiadne. alebo len minimálne obchodné riziko a k obchodu mohol zabezpečiť v tesnom časovom predstihu pred úradným vyhlásením kurzu značné finančné zdroje. Riziko takmer žiadne, minimálny zisk zabezpečený, zdoje maximálne možné. Tento môj názor potvrdzuje i ustanovenie § 132 „Zákaz využívania dôverných informácií“ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a invetičných službách. Aplikujúc ods. 1 tohto ustanovenia na prípad vyhláseného kurzu centrálnej parity koruny voči euru sa za „dôvernú informáciu“ považuje presná informácia, nezverejnená, týkajúca sa jedného emitenta finančných nástrojov a ktorá potom čo bola zverejnená, významne ovplyvnila kurz alebo cenu tohto finančného nástroja. Presnosť informácie je charakterizovaná tým, že naznačuje súbor okolností alebo udalosť, ktoré nastali, alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, je dostatočne konkrétna na vyvodenie záveru o možnom vplyve súboru okolností či udalostí na kurz alebo cenu finančných nástrojov. Predpokladom významného ovplyvnenia kurzu alebo ceny finančných nástrojov potom, čo bola zverejnená informácia je vysoká miera pravdepodobnosti jej použitia uvážlivým investorom ako súčasť východísk jeho investičných rozhodnutí. Objektívna nevyhnutnosť začať vo veci trestné stíhanie Národná banka Slovenska má zákonné oprávnenie vydať všeobecne záväzný predpis, ktorým ustanoví podrobnosti, čo sa rozumie pod manipuláciou s trhom a kritériá na posudzovanie, či určité konanie možno považovať za manipuláciu s trhom. Rovnako príslušný útvar NBS má právo a povinnosť vykonávať dohľad nad finančným trhom a preverovať, či nedošlo k manipulácii s trhom (§131a zákona o cenných papieroch a investičných službách) a či nedošlo k porušeniu zákazu využívania dôverných informácií (§ 132 zákona). V žiadnom prípade však nemôže NBS nahrádzať príslušné orgány činné v trestnom konaní, ba naopak je povinná, či už na začiatku takéhoto preverovania alebo v jeho priebehu podať podnet k začatiu trestného stíhania a poskytnúť im všetky dostupné informácie a maximálnu súčinnosť. Len tak sa zabezpečí maximálna objektívnosť preverovania podozrenia z úniku a zneužitia dôvernej informácie, komplexnosť posúdenia všetkých informácií, či už získaných preverovaním príslušným úradom NBS alebo vyšetrovaním orgánmi činnými v trestnom konaní. Niektoré závažné fakty, súvisiace s únikom dôvernej informácie môže predsa získať alebo preveriť len orgán činný v trestnom konaní, a to využitím síl a prostriedkov, ktoré mu za tým účelom zákon umožňuje využiť. Útvar NBS predsa nemá zákonné oprávnenia zisťovať a preverovať, či všetky do úvahy prichádzajúce „zasvätené osoby“, ktoré získali dôvernú informáciu, či už na základe prístupu k informáciám pri výkone svojej funkcie alebo zamestnania, tieto v priebehu niekoľkých dní až týždňov pred zmenou kurzu centrálnej parity neposkytovali nepovolanej osobe. O to viac vyvstáva potreba vstupu nezainteresovaného subjektu do vyšetrovania celej záležitosti, keďže je tu evidentná kolízia záujmov, vyplývajúca z toho, že medzi zasvätené osoby patrí aj samotný guvernér NBS a iní členovia bankovej rady. Okrem podozrenia zo zneužívania informácií v obchodnom styku tiež podozrenia z ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a zneužívania právomoci verejného činiteľa Ďalším dôvodom, že v súčasnej dobe nepostačuje preverovanie úniku dôvernej informácie a jej prípadné zneužitie pri devízovej transakcii len samotnou NBS, je skutočnosť, že okrem podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku existuje podozrenie zo spáchania ďalšieho trestného činu, a to podľa § 353 Trestného zákona „ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.“ Nie každá „dôverná informácia“ v zmysle zákona o cenných papieroch musí byť súčasne i utajovanou skutočnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. S vysokou mierou pravdepodobnosti však usudzujem, že informácie, týkajúce sa zmeny kurzu centrálnej parity koruny voči euru, najmä v časovom období pred prijatím a zverejnením takéhoto rozhodnutia sú utajovanou skutočnosťou. Stupeň ochrany takýchto informácií pred nepovolanou osobou vyplýva z faktu, že sa tým chránia najvlastnejšie záujmy Slovenskej republiky a pravdaže i záujmy Európskej únie ako združenia štátov. V danom prípade je podozrivý z tohto trestného činu ten, kto takúto utajovanú skutočnosť vyzvedal s cieľom prezradiť ju nepovolanej osobe, alebo ju úmyslne už prezradil. Pravdaže oprávnení nositelia informácií, tzv. zasvätené osoby, o príprave zmeny kurzu centrálnej parity slovenskej koruny voči euru v postavení ústavných činiteľov, vyšších či nižších štátnych úradníkov, ktorí úmyselne poskytli takéto dôverné informácie nepovolanej osobe, sú podozriví zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, keďže vykonávali svoju právomoc spôsobom, odporujúcim zákonu. Podľa okolností prípadu tento trestný čin môže verejný činiteľ spáchať v jednočinnom súbehu s trestnými činmi zneužívania informácií v obchodnom styku a ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Podozrivá skutočnosť – koncentrácia finančných zdrojov a devízových transakcií na deň 28.5.2008 Guvernér NBS I. Šramko uviedol, že denný objem devízových transakcií v marci 2008 bol niečo nad 700 miliónmi USD, avšak dňa 28.5.2008 bol uskutočnený „neobvykle veľký objem obchodov za 1,2 miliardy USD“, čo predstavuje asi 24,5 mld. Sk. Pre korektnosť však treba tiež uviesť, že guvernér poznamenal, že „niektoré dni v máji sa dosahovala podobná veľkosť devízových transakcií.“ Faktom ostáva, že práve v inkriminovaný deň t.j. 28.5.2008, došlo oproti dennému priemeru v marci 2008 k nárastu objemu nákupu slovenských korún o 500 miliónov USD, čo predstavuje asi 10 miliárd korún. Predpokladám, že „podobná“ veľkosť obchodov so slovenskou korunou v mesiaci máj 2008 bola uskutočnená až po 20. máji 2008. Vedie ma k takémuto úsudku predpoklad, že únik dôverných informácií od kompetentných štátnych inštitúcií mohol prebiehať plynule a impulzom pre naštartovanie záverečnej fázy devízovej špekulácie bol písomný návrh ministra financií J. Počiatka Európskej centrálnej banke k zvýšeniu kurzu centrálnej parity koruny, zaslaný práve 20. mája 2008. Rovnako predpokladám, že s touto žiadosťou mohla súvisieť aj mediálne zverejnená informácia, že dňa 22.5.2008 bola vykonaná devízová transakcia, pri ktorej neznáma osoba urobila na devízovom trhu obchod so slovenskou korunou v objeme asi 50 miliónov eur, t.j. asi 1,5 miliardy Sk, pričom posilnením kurzu koruny zarobila asi 50 miliónov korún. K týmto obchodom podľa zákona potrebovala len 5% vlastných zdrojov, t.j. 2,5 milióna eur/ odhadom asi 75 miliónov korún. Je pravdepodobné, že ten, kto obchodoval dňa 22.5.2008, je medzi tými, ktorí obchodovali aj o šesť dní neskôr. Vychádzam z toho, že veľký obchod znamená veľké riziko, a preto predtým ako obchodník začal hlavnú bitku bolo treba „bojom“ preveriť funkčnosť celého systému. Ak je môj predpoklad správny, potom „niekto“ zistil, že systém fungoval a zarobil aj pekné peniaze a súčasne stlačil kurz slovenskej koruny skoro o jednu korunu.Na ohrozenie dolnej hranice fluktuačného pásma ERM II bolo potrebné vykonať s korunou devízové obchody za 24 mld. Sk a mať 1 miliardu Sk vlastných zdrojov Dovolím si urobiť ďalší hypotetický záver: ráno dňa 28.5.2008 začalo obchodovanie so slovenskou korunou na devízovom trhu pri hodnote 31,100 Sk/euro a priebežne sa kurz znižoval na hodnotu 30,765 Sk/euro a v závere obchodovania skončil na úrovni 30,245 Sk/euro, pričom objem obchodov predstavoval hodnotu 739 miliónov euro. Predpokladám, že obchodník s najvyšším podielom na celkovom objeme obchodov vychádzal z predpokladov, že pri začínajúcom kurze slovenskej koruny, ktorý bol len jednu korunu nad hranicou fluktuačného pásma v rámci ERM II, postačoval k jej ohrozeniu objem devízových transakcií za 24 miliárd Sk. Z týchto bolo potebné odpočítať priemerný denný objem devízových obchodov (asi 14 mld. Sk), takže bolo potrebné ešte vykonať nákup v objeme 10 miliárd Sk, na čo obchodník potreboval 5% vlastných prostriedkov, t.j. 500 miliónov Sk, čo pri stopercentnej rezerve predstavovalo jednu miliardu Sk. Najpravdepodobnejšou verziou k devízovým transakciám 28.5.2008 je - využitie dôverných informácií a vytvorenie tlaku na „európske autority“ k okamžitej zmene kurzu centrálnej parity Z toho čo som už uviedol je najpravdepodobnejšou verziou kombinácia využitia v tom čase nezverejnených dôverných informácií o procese prípravy zmeny kurzu centrálnej parity koruny voči euru, pričom „obchodník“ dňa 28.5.2008 využil ranný kurzový stav slovenskej koruny blízky spodnej hranici fluktuačného pásma ERM II. a vhodnou časovou a finančnou koncentráciou pri nákupe slovenskej koruny vyvolal u Európskej centrálnej banky nevyhnutnú úpravu – revalváciu kurzu centrálnej parity koruny voči euru na úroveň 30,126 Sk/euro. M. Topolánek verejne naznačil možný únik dôvernej informácie o kurze centrálnej parity Počas stretnutia R. Fica s M. Topolánkom 22. mája tohto roku na pražskom jadrovom fóre, ako sa vyjadril český premiér M. Topolánek pre český časopis Ekonóm „Premiérovi Ficovi sa nakoniec podarilo veľmi nadštandardne vyjednať paritu slovenskej koruny voči euru – pochválil sa mi tým ešte v čase, keď to nebolo verejné.“ I keď následne český premiér svoje tvrdenie zmiernil, aj tak však rozhovor o pozitívnej centrálnej parite slovenskej koruny k euru potvrdil. Zvláštne súvislosti medzi českým a slovenským škandálom Český premiér M. Topolánek ešte koncom mája odletel na dovolenku a zamieril na ostrov Sardínia. Okrem svojej manželky a syna s ním odletel aj Aleš Řebíček, minister dopravy so svojou rodinou a šéf energetického gigantu ČEZ Martin Roman. Na prepravu na Sardíniu si Aleš Řebíček, minister dopravy objednal ako súkromná osoba lietadlo spoločnosti ABS Jets a zaplatil za neho 1,1 milióna Kč. Táto letecká spoločnosť patrí do finančnej skupiny J&T, ku ktorej má český premiér blízky vzťah, tak ako aj jeho osobný tajomník Marek Dalík, jeden z aktérov korupčnej aféry s poslancom Únie svobody Kořistkom, ktorého ešte v roku 2004 mali za 10 miliónov a post veľvyslanca v Bulharsku lanáriť, aby hlasoval proti vysloveniu dôvery Grossovej vláde. Takže na Sardínii sa z ničoho nič stretli na golfe predseda vlády, minister dopravy a šéf ČEZ-u. Pardón, ešte som zabudol, že na tom golfe bol aj Dušan Palcr, inak partner finančnej skupiny J&T. Jeden z majiteľov tejto skupiny Patrik Tkáč pre české médiá potvrdil, že „záujemcami o predaj letiska všeobecne sme, ale záleží na podmienkach privatizácie.“ Korupciu ústavných činiteľov v tejto súvislosti však s úsmevom odmietol nevyvrátiteľnou otázkou: „Ale myslíte si, že by sme niekoho tak ľahko uplatili?“ Bodka tejto „udalosti“ bola urobená deň po návrate M. Topolánka z dovolenky, a to už v pondelok 2.6.2008, kedy česká vláda schválila zámer predať letisko Praha strategickému partnerovi. V čom sú teda podobnosti či dokonca prepojenia českého škandálu s tým naším – slovenským? -čas: stretnutie na Sardínii sa uskutočnilo po jadrovom fóre (29.5.2008), stretnutie v Monaku sa uskutočnilo po jadrovom fóre (25.5.2008),-možná skrytá zámienka pre stretnutia: dovolenka na Sardínii, golf – návšteva Veľkej ceny Monaka Formule 1, jachta,-možná súvislosť s privatizáciou či financovaním letiska: Aleš Řebíček, minister dopravy – Ján Počiatek, minister financií, Karol Biermann, predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika, a.s., -prítomnosť zástupcov J&T: Sardína – Dušan Palcr (mediálne sa vyjadroval Patrik Tkáč), Monako – Ivan Jakabovič. Čo robil Karol Biermann na jachte ? Ján Počiatek dostal od predsedu vlády R. Fica žltú kartu a pokračuje v ústavnej funkcii, Karol Biermann dostal červenú kartu a 20. Júna 2008 bol odvolaný zo svojej funkcie predsedu predstavenstva Letiska M.R. Štefánika, a.s. Už na prvý pohľad je zrejmá neprimeranosť v prístupe predsedu vlády R. Fica voči dvom „jachtárom“. Jánovi Počiatkovi vytiahol len žltú kartu a ponechal ho vo funkcii, pritom- v prvej osobe sa jedná o ústavného činiteľa a v druhej len o predsedu predstavenstva štátnej obchodnej spoločnosti, -súhlas či pokyn k „zdvorilostnej“ návšteve na jachte musel z dôvodu zastávanej ústavnej funkcie dať minister financií, -minister financií je spájaný s únikom dôvernej informácie, ktorá mala pre finančnú spoločnosť J&T zarobiť niekoľko sto miliónov korún, predseda predstavenstva podľa dostupných informácií s touto záležitosťou nemal nič spoločné. Je evidentné, že k odvolaniu J. Počiatka z ústavnej funkcie nestačilo stretnutie s „finančnými žralokmi“ a podozrenie z úniku dôležitej informácie ale na odvolanie K. Biermanna stačilo len samotné toto stretnutie. Natíska sa logická otázka, či kombinácia J. Počiatek a K. Biermann na jachte J&T nemala súvislosť aj s problémom financovania výstavby letiska v Bratislave. Veď netreba zabúdať na to, že „horúci zemiak“ - z čoho financovať výstavbu letiska po zrušenej privatizácii - je práve u J. Počiatka, ktorého ministerstvo posudzuje návrh predsedu predstavenstva K. Biermanna. Je to ťažký hlavolam, pretože je potrebné okamžite získať 3 mld. korún a z toho najmenej jedna miliarda by mala prísť zo súkromných zdrojov. V Čechách J&T svoj záujem o privatizáciu pražského letiska oficiálne potvrdila, na Slovensku je priavatizácia letiska zastavená. Či len oficiálne?