Najprv pár slov k osobe plk. Ing. Jána Holiča. Počas 22 rokov služby prešiel postupne od výkonného príslušníka operatívnej služby cez rôzne riadiace stupne: vedúci oddelenia Úradu inšpekčnej služby MV SR, zástupca riaditeľa a neskôr riaditeľ Odboru zvláštnych úloh Správy kriminálnej a finančnej polície P PZ, zástupca pre operatívu riaditeľa Úradu boja proti korupcii a napokon riaditeľ spravodajskej jednotky Finančnej polície ÚBOK P PZ. Osobne sme spolu pracovali v rokoch 2001 až 2005 v tíme na takých prípadoch, ako bol najväčší nebankový podvod Fruniho a spol. (BMG a Horizont Slovakia) so škodou 14 miliárd Sk, obvineného Majského a spol. so škodou takmer 1 miliarda Sk. Bol to skromný policajt, nepodplatiteľný, schopný získať neoceniteľné operatívne informácie, ktoré pomohli správne určiť taktiku vyšetrovania a zabezpečiť potrebné dôkazy. V mojom článku používam so súhlasom J. Holiča citácie z jeho písomného odvolania - rozkladu - proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR o jeho odvolaní a preložení. Koncom júla 2010, len niekoľko dní po nástupe plk. J. Spišiaka do funkcie prezidenta PZ sa J. Holič s ním osobne stretol. „... Na tomto stretnutí mi prezident PZ oznámil, že mám veľký problém, pretože som mal expremiérovi R. Ficovi zabezpečiť a predložiť podklady k financovaniu SDKÚ, ktoré tento aj verejne prezentoval. Zároveň ma obvinil, že vlastním nový luxusný byt v Bratislave. Obidve jeho obvinenia som poprel s tým, že ide o lživé informácie, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde.“ J. Spišiak žiadne konkrétne dôkazy ani zdroj svojich tvrdení neuviedol. Dňa 4. augusta 2010 J. Spišiak pozval J. Holiča k sebe, kde mu sám ponúkol funkciu riaditeľa Úradu boja proti korupcii P PZ, ktorú on akceptoval. O dva dni neskôr pozval J. Spišiak k sebe J. Holiča opäť a za účasti Š. Poláčka ich požiadal, aby pripravili personálne zmeny na Úrade boja proti korupcii P PZ, keďže k 15.8. 2010 bude rozkazom ministra vnútra J. Holíč ustanovený do funkcie riaditeľa a Š. Poláček za jeho zástupcu. „Dňa 9. augusta 2010 ma opätovne pozval k sebe na rozhovor plk. J. Spišiak, ktorý mi oznámil, že na deň 11.8.2010 zvoláva k sebe vedenie Úradu boja proti korupcii P PZ, na ktorom budeme spoločne s pplk. Poláčkom predstavení ako nové vedenie úradu. Dňa 11. augusta 2010 som sa zúčastnil v zasadačke prezidenta PZ služobného rokovania, kde boli prítomní okrem plk. Spišiaka a pplk. Poláčka aj odvolávané vedenie ÚBPK, a to gen. Gašpar a plk. Tokoly a riaditelia a ich zástupcovia odborov boja proti korupcii v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach. Pred prítomnými ma prezident PZ predstavil ako nového riaditeľa úradu boja proti korupcii P PZ, ustanoveného personálnym rozkazom ministra vnútra D. Lipšica. Po skončení tohto oficiálneho oznámenia mi predložil plk. Spišiak za prítomnosti gen. Gašpara, plk. Tokolyho a pplk. Poláčka personálny rozkaz ministra vnútra SR D. Lipšica č. 326 z 10. augusta 2010, ktorým ma previedol dňom 15.8.2010 a ustanovil do funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ, služobného úradu MV SR a súčasne ma dňom 14.8.2010 odvolal z doterajšej funkcie. Podľa tohto rozkazu som bol zaradený do 9. platovej triedy a boli mi priznané príplatky za riadenie vo výške 51%, ...“. Dňa 12. augusta 2010 dopoludnia som bol opäť pozvaný plk. Spišiakom k nemu na rozhovor. Kategoricky mi oznámil, že nemôžem zastávať funkciu riaditeľa Úradu boja proti korupcii P PZ. Na môj dotaz, aby mi vysvetlil zmenu jeho postoja, keďže len pred 24 hodinami mi oznámil personálny rozkaz ministra vnútra o ustanovení do tejto funkcie a pokiaľ viem, od tejto doby sa nič podstatné voči mojej osobe neudialo, plk. J. Spišiak neuviedol žiadny dôvod. Prehlásil som, že ja som o danú funkciu nikoho - ani jeho – nežiadal, a preto mu nebudem robiť žiadne formálne problémy. Moja požiadavka ohľadne zrušenia pôvodného rozkazu o ustanovení do funkcie riaditeľa ÚBPK znela, aby som ostal na pôvodnej funkcii, ktorú zastávam (riaditeľ SJFP ÚBOK P PZ), alebo prechod na inú obdobnú funkciu, a to zástupcu riaditeľa pre operatívu ÚBPK P PZ, alebo riaditeľa ÚIS MV SR. S touto požiadavkou plk. Spišiak vyslovil súhlas.“ Podľa J. Holiča mu prezident PZ na záver povedal: „Vieš, Janči, dvaja silní hráči nemôžu byť na jednom ihrisku“. Ja som sa ho opýtal, ako to myslí a on mi povedal, keď mi podával ruku: „Ty si veľký hráč“. S týmto sme sa rozišli.„ J. Holič pokračuje v písomnom rozklade proti rozkazu ministra vnútra: „Dňa 13. septembra 2010 ma pplk. Peter Krajíček, riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite P PZ za prítomnosti svojho zástupcu plk. Jozefa Blažka požiadal, aby som dal písomný súhlas so svojím prevedením na funkciu referenta spravodajskej jednotky finančnej polície ÚBOK P PZ, pričom pri odmietnutí ma nechá ministrom vnútra odvolať bez udania dôvodov. Zároveň mi oznámil, že po preradení za referenta SJFP si mám ďalej hľadať miesto mimo Úrad boja proti organizovanej kriminalite P PZ. Na môj dotaz, či mi môže po stránke riadiacej a odbornej niečo vyčítať, pplk. Krajíček uviedol, že mi nič vyčítať nemôže, ale on sa takto rozhodol. Po tom, čo som sa dňa 13.9.2010 telefonicky dožadoval prijatia u plk. J. Spišiaka, prezidenta PZ, tak ma na druhý deň, t.j. 14.9.2010 o 15.15 h, zavolal k sebe spolu s plk. Gabčom, mojím zástupcom, riaditeľ ÚBOK P PZ pplk. Krajíček a za prítomnosti plk. Dušana Ivana mi oznámil personálny rozkaz ministra vnútra SR Daniela Lipšica č. 385, ktorým ma odvolal z doterajšej funkcie a zároveň ma s poukazom na ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „v dôležitom záujme služby“ dňom 15.9.2010 preložil na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. Dňa 14. septembra 2010 mi bol oznámený personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1036, ktorým ma 15.9.2010 ustanovil do funkcie staršieho referenta 1. oddelenia všeobecnej kriminality odboru kriminálnej polície úradu justičnej a kriminálnej služby KR PZ v Bratislave. Bol som zaradený do 4. platovej triedy ... Obdobným spôsobom bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR D. Lipšicom odvolaný z funkcie aj môj zástupca plk. D. Gabčo a preložený na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. „Z inciatívy pplk. Krajíčka, riaditeľa ÚBOK P PZ bola vykonaná odborom kontroly P PZ na Spravodajskej jednotke finančnej polície ÚBOK P PZ kontrola, pričom za preverované obdobie, kedy som zastával funkciu riaditeľa, nezistila žiadne porušenie zákona či interných služobných predpisov. (...) Z chronológie udalostí od konca júla 2010 až doteraz vyplýva, že ako riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície som túto funkciu vykonával dva roky v súlade so zákonom, čo potvrdili závery z vykonanej kontrolnej akcie odborom kontroly Prezídia PZ. Poznatky o prípadnom zneužití služobných informácií pre politikov ohľadne financovania SDKÚ ako aj o mojich majetkových pomeroch (vlastníctvo luxusného bytu v Bratislave), ktoré prezentoval plk. J. Spišiak nemali žiadnu oporu v overiteľných a doložených faktoch. Dokonca o týchto poznatkoch vedeli moji nadriadení ešte v čase, ako bolo uvažované a nakoniec i rozhodnuté o mojom ustanovení do funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii P PZ. Osobne nemám žiadnu vedomosť o tom, že by v súvislosti s týmito podnetmi bolo vykonávané voči mojej osobe šetrenie inšpekčnými orgánmi, alebo dokonca vyšetrovanie v rámci už začatého trestného konania. Charakter použitého argumentu plk. J. Spišiakom o mojom podozrení z poskytovania informácií z mojej služobnej činnosti ohľadne finančných tokov pri financovaní politickej strany SDKÚ pre jednu z politických strán (expremiéra R. Fica, SMER) navodzujú možný negatívny vzťah súčasného ministra vnútra SR D. Lipšica voči mojej osobe. Týmto nepodloženým tvrdením ma plk. J. Spišiak politicky „označkoval“ a zaradil ma do opačného politického tábora ako je súčasná vládna koalícia. Keďže iné „dôvody“ voči mojej osobe plk. J. Spišiak nikdy nepoužil a ani žiadne iné objektívne neexistujú mám zato, že personálne manipulácie s riadiacimi funkcionármi sú výsledkom osobných ambícií určitej skupiny policajtov, ktorá zneužíva neoverené a ničím nedoložené informácie s cieľom mňa a mne podobných vytesniť z funkcií, o ktoré je záujem. K tomuto cieľu využívajú rôzne nepodložené a vymyslené ohovárania, ktoré však postačujú k vzniku podozrenia z neprofesionality či nelojálnosti voči nadriadeným alebo z politickej angažovanosti voči jednej z politických strán opozície. Za použitia týchto „pseudoargumentov“, psychického nátlaku žiadajú od služobných funkcionárov „dobrovoľné“ žiadosti či písomný súhlas s ich preložením na inú výrazne nižšiu funkciu - kariérne i finančne, čím ich prakticky prinútia rezignovať a požiadať o skončenie služobného pomeru. K zlomeniu odporu a vyvolávaniu pocitu beznádeje využívajú silný argument využitia inštitútu preloženia či premiestnenia služobného funkcionára proti jeho vôli a to rozkazom ministra vnútra SR na základe ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „v dôležitom záujme služby bez uvedenia dôvodov“. Za ostatné dva mesiace sa v rámci Policajného zboru tieto „politické“ čistky dotkli niekoľkých desiatok služobných funkcionárov.“ V personálnom rozkaze ministra vnútra D. Lipšica č. 385 zo 14.9.2010 sa konštatuje: „Vopred prerokované v OZP v SR – podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.“ Po osobnom preverení J. Holiča u Litvu, predsedu OZP MV SR (policajné odbory) bolo zistené, že jeho odvolanie vôbec nebolo ministrom vnútra s odborovým zväzom vopred prerokované. Právomoc ministra vnútra odvolávať z riadiacich funkcií policajtov bez uvedenia konkrétneho dôvodu bola do roku 2004 možná len vo vzťahu k úzkemu okruhu policajtov v jeho priamej personálnej pôsobnosti, ktorí boli ním do funkcií vymenovaní (prezident PZ, viceprezidenti, riaditeľ inšpekčnej služby, riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov ...). Ostatných – ustanovených - policajtov bolo možné odvolať len na základe konkrétnych a doložených podkladov po spracovaní služobného hodnotenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť so záverom : nespôsobilý výkonu zastávanej funkcie. Vyšetrovateľ, ktorý odmietol obviniť z trestného činu M. Černáka za kríženie „jazdnej dráhy“ na zjazdovke vtedajšiemu premiérovi M. Dzurindovi, ktorého postup obhajoval jeho priamy nadriadený – riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania PZ v Prešove – vyvolal vo vtedajšom ministrovi V. Palkovi pocit bezmocnosti, keďže nemal právo tohto riaditeľa „za trest“ odvolať z funkcie. Z tohto dôvodu sa okamžite pripravila novela zákona o štátnej službe č. 201/2004 Z.z., doplnenie § 35 ods. 2 tak, že umožňoval ministrovi odvolať každého „nadriadeného“ policajta bez uvedenia konkrétnych dôvodov, len s vágnym „v dôležitom záujme služby“. Účelovosť tohto návrhu je zrejmá i z dôvodovej správy, v ktorej k tejto zmene nie je uvedené ani slovo. Rovnako sa k danej veci postavil i Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť (predseda: R. Kaliňák) z 24. februára 2004 prijatím uznesenia, keď v jeho časti pripomienky navrhol vypustiť túto časť návrhu doplnenia zákona s odôvodnením citujem : "Doterajšia prax nepotvrdila zámer, pre ktorý bol účelovo vytvorený odsek 2 v uvedenom ustanovení. Poznatky svedčia o tom, že zodpovední policajti postupujúci v zmysle zákona pri výkone svojej funkcie, pri odhaľovaní trestnej činnosti sú často práve na základe odseku 2 odvolávaní z inšpekčnej služby. Účelom bolo túto službu zefektívniť a očistiť od skorumpovaných policajtov, čo sa však v skutočnosti nedeje. Toto ustanovenie slúži na vybavovanie si osobných účtov. Ak by bolo schválené navrhované znenie, okruh takto postihnutých policajtov by sa podstatne zvýšil o všetkých riadiacich funkcionárov v rezorte, ktorí by boli závislí na svojvoľnom rozhodovaní ministra vnútra. Nová právna úprava by umožnila ministrovi vnútra odvolať každého riadiaceho policajta z funkcie bez uvedenia konkrétneho dôvodu." Prípad plk. Ing. Jána Holiča a množstvo ďalších jemu podobných policajných osudov dokazuje, že minister vnútra D. Lipšic umožnil vedeniu polície vykonávať personálne výmeny na riadiacich postoch bez existencie relevantných podkladov a len na základe neoverených a nepodložených udaní. Týmto praktikám poskytol iba jemu zákonom určenú právomoc - odvolania riadiacich pracovníkov bez uvedenia dôvodov -, čím odňal postihnutým riadiacim policajtom zákonnú ochranu – legitímne sa vyjadriť a brániť voči nepodloženým dôvodom ich odvolania, diskriminoval ich voči iným policajtom a zároveň celej tejto nechutnej personálnej tragikomédii dal punc politického zasahovania. Čo je najhoršie, že D. Lipšic pokračuje ešte v masívnejších štvorročných personálnych zmenách, ktoré policajný zbor už dve desaťročia zbytočne decimujú a politizujú. Plk. Ing. Ján Holič podal žiadosť o skončenie služobného pomeru príslušníka Policajného zboru k 30.11.2010.
Personálna privatizácia polície – komu má prospieť?
Polemizovať so „Stanoviskom prezidenta polície Jaroslava Spišiaka“ (SME:15.10.2010 Vedenie polície sa zbavuje desiatok vyšetrovateľov) k personálnym čistkám je úplne zbytočné pre jeho frázovitosť a myšlienkovú chudobu. Najlepšou odpoveďou na tieto mediálne „vykrúcačky“ je popísať konkrétny prípad, ktorého aktérom bol J. Spišiak a policajt, ktorý bol najprv jedným z „vyvolených“ a o niekoľko hodín už bol len ďalším z „nepohodlných“. Plk. Ing. Ján Holič na vlastnej koži zažil v priebehu jedného dňa Spišiakov štýl a metódy jeho personálnej práce, ako aj kvalitu použitých informácií z dielne „jedna pani povedala“. Od konca júla 2010 to s ním bolo ako na hojdačke, raz dole, potom vysoko hore, aby zasa padol úplne na dno. Do tejto nechutnej hry s osudom policajta sa aktívne zapojil aj minister vnútra Daniel Lipšic. Ten vydal dva personálne rozkazy, jeden o ustanovení J.Holiča do funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ a vzápätí druhý podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe o odvolaní z funkcie riaditeľa spravodajskej jednotky Finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ bez uvedenia dôvodu a o jeho „uprataní“ na KR PZ v Bratislave.