Arogancia moci.

Aké sú vecné argumenty Palka k odvolaniu šéfa policajných odborov Litvu, po historicky prvom verejnom zhromaždení policajtov zameranom na ochranu ich sociálnych istôt ? K článku Ažaltoviča o čestnosti a poctivosti policajtov sa nehodlám vôbec vyjadrovať, keďže jeho obsahová kvalita a najmä dôveryhodnosť sú priamo závislé od neformálnej autority, skúseností a odbornosti autora. Budem vychádzať z chaotických vyjadrení Palka v rozhovore pre SME zverejneného 29.10.2005 a o deň neskôr v televíznom vystúpení TA3. Podľa Palka Litva ako stará komunistická štruktúra na verejnom zhromaždení zavádzal prítomných nepravdivými údajmi o nástupnom plate policajta, spochybnil budúcoročné rozpočtové možnosti sľubovaného zvýšenia služobných príjmov, po prvý krát od roku 1989 spolitizoval Policajný zbor, čím porušil spoločne s inými prítomnými policajtami etický kódex policajta. Využijúc svoje zákonné oprávnenie použil ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a Litvu bez udania dôvodov "v dôležitom záujme služby" odvolal z doterajšej funkcie a degradoval ho funkčne i finančne preradením na inú funkciu. Ostatným policajtom verejne odkázal, že pokiaľ by sa ešte zúčastnili verejného zhromaždenia a obdobným spôsobom protestovali napríklad proti vláde, bude to považovať za porušenie etického kódexu policajta a prepustí ich zo služobného pomeru. Ešte predtým ako prejdem na právnu stránku veci musím uviesť tri pripomienky. Prekvapuje ma značný výpadok Palkovej pamäte tvrdením, že to bolo po prvý krát čo od roku 1989 bol spolitizovaný Policajný zbor. Musím ho opraviť a uviesť, že to nie je pravda, bol spolitizovaný niekoľkokrát a vždy politikmi. Najbrutálnejšie to bolo v roku 1995, keď za Hudeka boli perzekuovaní policajti za vyšetrovanie prípadu zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska. V nasledujúcom roku už za Krajčiho bola zneužitá územno-správna reorganizácia a nominovaní krajskí a okresní policajní riaditelia museli splniť politické kritériá akčných pätiek. Rovnako si myslím, že je tvrdým politickým zásahom do kariérneho postupu ustanovených policajtov schválenie a využívanie inštitútu odvolávania z funkcie bez udania dôvodov, len na základe politických alebo osobných záujmov ministra. A toto sa deje od mája 2004 pod patronátom Palka. Takýto inštitút nemali a nevyužívali ani mečiarovci. Členstvo v komunistickej strane pred novembrom 1989 môže byť predmetom preverovania spoľahlivosti príslušníka Policajného zboru Národným bezpečnostným úradom k možnosti oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Pokiaľ mám vedomosť v prípade Litvu, tento fakt nebol prekážkou vydania osvedčenia o jeho spoľahlivosti. Zneužitie tohto faktu nadriadeným policajta, dokonca ministrom a jeho zverejnenie v urážlivom tóne a súvislostiach je prinajmenšom morálnym pokleskom Palka. Občania nášho štátu majú ústavou garantovanú možnosť slobodne sa rozhodovať v otázke politickej príslušnosti a preto z tohto dôvodu akékoľvek prenasledovanie i policajta je porušením tejto ústavnej slobody. Rovnako by som odmietol i verejné dehonestovanie občana pre jeho náboženské vyznanie. Nikto tu nemá právo zaraďovať ľudí do druhej kategórie len preto, lebo pred rokom 1989 bol prenasledovaný alebo pociťoval neslobodu. Je zaujímavé, že v prípade J. Vaľa, zástupcu riaditeľa úradu boja proti organizovanej kriminalite, Palkovi nevadí jeho komunistická minulosť, dokonca ani fakt, že bol i keď krátko v zložke Štb a zároveň, že z NBÚ nedostal osvedčenie k utajovaným skutočnostiam. Tretia pripomienka je o citlivosti policajtov k akýmkoľvek pokusom oklieštiť súčasný sociálny systém ich zabezpečenia. Od roku 1998 t.j. od tretej mečiarovej vlády až doposiaľ nedošlo k zásadným zásahom do zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. S pravidelnosťou vychádzajúceho slnka sa však v polročných intervaloch niekto pokúša o tieto zmeny. V polícii to vyvoláva vnútorné napätie, personálnu destabilizáciu s dopadom na jej výkonnosť. Preto, ak Palko prekvapivo a v rozpore s vyhlásením vlády, bez dostatočnej diskusie s policajtami a ich oboznámenia s dôvodmi a podstatou zmien, napriek nesúhlasu odborov nechal spracovať zásadné zmeny v sociálnom zabezpečení policajtov, nemožno sa vôbec čudovať, keď vyvolá ich verejné zhromaždenie. Že sa skutočne jedná o zásadné zmeny svedčí fakt, že výsluhový dôchodok v súčasnej dobe vyplácaný po pätnástich rokoch služby bude nárokovateľný dosiahnutím 50 rokov veku. Doposiaľ vyplácaný výsluhový príspevok v dĺžke 1 až 3 rokov v závislosti od dĺžky trvania služobného pomeru, podľa návrhu bude do 15 rokov trvania služby vyplácaný len pol roka s podmienkou, že poberateľ bude evidovaný na úrade práce. Hranica trvania služby pri vyplácaní odchodného sa navrhuje zo súčasných 5 rokov na 10 rokov. Pre objektívnosť je treba poznamenať, že v prechodných ustanoveniach návrhu zákona mali by už dosiahnuté nároky policajtov ostať zachované podľa pôvodného zákona. Keďže však poznáme fungovanie parlamentu, kde sa na ostatnú chvíľu prijímajú podstatné zmeny návrhov zákonov, čoho policajti boli svedkami aj pri ohlasovanom 100% zvýšení hodnostného, z ktorého nakoniec ostalo 10%, nečudujem sa, že majú reálne obavy o konečnú verziu prípadne schválenej novely zákona. Cieľ verejného zhromaždenia sa vedením ministerstva pred verejnosťou oklieštil len na spor o výšku nástupného platu policajta a zmeny v sociálnom zabezpečení sa neuvádzali. V zmysle čl. 37 ústavy má policajt právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Odborové organizácie v polícii vznikli začiatkom 90-tych rokov a bez ohľadu na rôzne názory a pocity treba tento ústavný stav rešpektovať. Jediným ústavným obmedzením odborovej činnosti v polícii je zákaz štrajku. Osobne si myslím, že pokiaľ policajti reálne vnímajú existenčné ohrozenie vlastných rodín nízkym služobným príjmom a súčasne sa minister pokúša znížiť doposiaľ garantované sociálne zabezpečenie, tak majú ústavné právo na ochranu svojich sociálnych záujmov využiť všetky legálne prostriedky vrátane odborov a verejných zhromaždení. Ak Palko toto považuje za politikárčenie, potom nepochopil sociálny spôsob cítenia policajtov. Policajt-občan má v osobnom volne právo bez obmedzenia pokojne sa zhromažďovať v zmysle čl. 28 ústavy. Verejné zhromaždenia sú bežnými prostriedkami odborovej činnosti, ktorými sa verejne poukazuje na určitý problém, kde sa vymieňajú a konfrontujú názory a tým sa vytvára legálny tlak na orgány či inštitúcie zodpovedné za ich riešenie. Keďže sa jedná o verejné zhromaždenie občanov, títo majú právo využiť všetky prostriedky komunikácie a legálneho nátlaku, ktoré nie sú zakázané t.j. ktorými by spáchali trestný čin alebo priestupok. Keďže v danom konkrétnom prípade sa policajti v čase svojho osobného volna účastnili verejného zhromaždenia organizovaného odbormi a svojím konaním sa nedopustili žiadneho trestného činu či priestupku nemožno žiadneho z nich žiadnym spôsobom postihnúť. Z tohto pohľadu je úplne irelevantné aké znenie hesiel niesli občania-policajti na transparentoch alebo aké heslá kričali. Verejné vyhlásenie Palka o prepustení takýchto policajtov zo služobného pomeru, pokiaľ sa v budúcnosti zúčastnia podobného verejného zhromaždenia je ignoráciou ústavného stavu a v demokratickom a právnom štáte neprípustným zastrašovaním občanov pred využívaním ich ústavných práv a slobôd. Posledným argumentom Palka je, že policajti svojím správaním na verejnom zhromaždení porušili etický kódex policajta vydaný ministrom vnútra. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. "Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister." V odseku 3 tohto ustanovenia je explicitne uvedené, že "Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosťpolicajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov." Účasť policajtov na verejnom zhromaždení v svojom osobnom volne nie je a nemôže byť výkonom služobnej činnosti policajta. Z tohto dôvodu počas tohto času nie je policajt právne viazaný etickým kódexom policajta. Za takejto situácie použitie fiktívneho porušenia etického kódexu policajta k jeho disciplinárnemu potrestaniu či dokonca prepusteniu zo služobného pomeru bude zneužitím právomoci verejného činiteľa. Pokiaľ formulácia ministrom vydaného etického kódexu policajta je v rozpore so zákonom, jeho prípadné porušenie nemožno vynucovať žiadnymi prostriedkami. Je otázkou svedomia a morálky každého policajta vysporiadať sa s prípadným nesúhlasom s cieľmi a prostriedkami vládnej bezpečnostnej politiky a úrovňou svojej lojálnosti. V čase mečiarizmu som v roku 1996 osobne riešil tento problém hraničným spôsobom - odchodom zo služobného pomeru.