Keď som jeden večer na ministerstve čakal s Luzortom na Hudeka, ktorý mal podpísať moje služobné hodnotenie a odvolať ma, tak bol so mnou Litva. Hudek nakoniec neprišiel a odkázal, že môj prípad sa bude riešiť iným spôsobom. Bol som vďačný Litvovi aj zato, že tam so mnou v noci čakal. Začiatkom roka 1996 bol Litva po tretí krát prítomý, keď ma nový riaditeľ sekcie vyšetrovania Kosťov prinútil "dobrovoľne" podať žiadosť o preloženie z funkcie krajského riaditeľa na okres. Vtedy som sa ho pri stole pýtal, či s tým súhlasí, keďže jediný dôvod nátlaku bolo objektívne vyšetrovanie prípadu M. Kováča ml. Len v tomto prípade mu môžem trochu zazlievať, že sa ma nekompromisne nezastal. S odstupom času mu však odpúšťam, bola to veľmi ťažká doba, ktorú si teraz len málokto vie predstaviť. S Litvom som sa stretol po svojom návrate do polície. Musím priznať, že i keď som so všetkým čo hovoril nesúhlasil, vážil som si ho, lebo mal aspoň odvahu povedať svoj názor, ktorý väčšinou mal logický a sociálny základ. Bil sa za policajtov. Rovnako ako teraz Litva aj ja som bol v januári 2005 rozkazom Palka odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii bez uvedenia dôvodov. Použil ustanovenie § 35 ods. 2 zákona o služobnom pomere príslušníkov PZ, ktorý mu umožňuje "krágľovanie" neposlušných policajtov. Tvrdím, že keby takéto zákonné ustanovenie mal v roku 1995 k dispozícii Hudek, tak neváha a proti nám - "neposlušným" policajtom by ho použil. Je paradoxné, ako práve vtedy Palko kritizoval Hudeka. Nevidím inak rozdiel medzi Hudekom a Palkom. Prvý nás prenasledoval zato, že sme chceli objektívne vyšetriť politicky motivovaný zločin. Palko ma vyhodil preto, lebo sa obával vyšetrovania korupčne zaváňajúcich prípadov v súvislosti s verejným obstarávaním na všeobecnej sekcii ministerstva, za ktorú priamo zodpovedá, a i preto, lebo to bola súčasť politickej dohody pred blížiacimi sa voľbami. Dúfam, že konečne už v polícii, ale aj mimo nej, ľudia vidia a chápu, kto je vlastne Palko. Pokiaľ som mal možnosť ovplyvňovať jeho rozhodnutia, tak sa javil ako síce razantný ale citlivý bojovník proti zločinu. V ostatnom čase stále viac odhaľuje svoju pravú tvár a prejavuje sa ako jednoduchý politický manipulátor. Jeho heslo znie : buď sa úplne podriadite mojím osobným ambíciám a budete pochlebovať mojej túžbe po moci a predstave o najschopnejšom politikovi, alebo ste pre mňa mŕtvy. Bohužiaľ pre neho, lebo toto je začiatok jeho politickej smrti. Pri negatívnom životnom náboji dosiahne len to, čo si najviac neželá. Aj keby sa to patrilo, neočakávam, že by sa proti týmto praktikám Palka konečne postavil prezident Policajného zboru Anton Kulich a I. viceprezident Jaroslav Spišiak. Bolo by to chlapské, ale to by som chcel od nich asi priveľa. Kariéra má prednosť. Každý sme si strojcami svojho šťastia. Ešte niečo k šokovanému predsedovi výboru Národnej rady SR R. Kaliňákovi. Ak by tento rok pozorne sledoval dianie v polície a najmä kroky Palka, tak by už dávno zistil na mojom prípade, "dobrovoľnom" odchode riaditeľa inšpekcie Križalkoviča, ktorý chcel začať trestné stíhanie vo veci nesplnenej policajnej povinnosti zavraždeného Karola Patášyho alebo vedúceho služobného úradu ministerstva Šimka, ktorý si dovolil pred Palkom kritizovať riaditeľa všeobecnej sekcie Ceba, ako aj celého radu ďalších vyhodených policajtov, ktorí súdne preukázali nezákonnosť Palkovho postupu, že tieto praktiky robí už dlhšie a umožnil mu to aj laxný prístup tohto výboru. Prípad Litva je len ďalším v rade. Najmenej čo môže výbor urobiť je zrušiť gumové ustanovenie § 35 ods. 2 zákona o služobnom pomere príslušníkov PZ. K demonštrujúcim policajtom mi už od Palka chýba len to, aby ich nazval "policajnou zberbou". Nebolo by od veci, aby sa policajti zastali Litvu, najmä tí, ktorí s ním stáli pred Úradom vlády. Dúfam, že sa nedáte zastrašiť a konečne zdvihnite hlavu. Vy ste policajti, Palko je len politik.
Hudek, Palko a policajná zberba.
V roku 1995 počas vyšetrovania prípadu zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska ma prostredníctvom svojho personálneho šéfa a mojich nadriadených prenasledoval vtedajší minister vnútra Ľudovít Hudek. Koncom októbra 1995 môj nadriadený J. Luzort, zástupca riaditeľa sekcie vyšetrovania na ministrov pokyn spracoval na mňa (riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave) služobné hodnotenie so záverom nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu. Vtedy som sa obrátil na predsedu policajných odborov Litvu. Prišiel spoločne so svojím zástupcom Magdoškom. Boli odhodlaní nám pomôcť a hovorili o tom, že aj zahraničné policajné odbory nás podporia. Stačilo mi aj to málo, že prišli a boli s nami, rozumeli nám.