Mečiarov bublifuk.

Niekedy v prvej polovici rok 2004 generálny prokurátor Trnka telefonicky informoval riaditeľa Úradu boja proti korupcii, že bol u neho na osobnú žiadosť poslanec Vladimír Mečiar. Odovzdal mu niekoľko CD nosičov, o ktorých tvrdil, že majú obsahovať zoznam politikov, ktorí mali mať uložené peniaze v BMG a Horizont Slovakia a tieto mali pred krachom vybrať. Dohodli sa, že tieto CD-ka si vyšetrovateľ, ktorý vyšetruje predmetný nebankový subjekt prevezme a vyhodnotí. Tak sa aj stalo. Vôbec ma neprekvapilo, skôr naopak, keď vyšetrovateľ zistil, že sa jedná o súbor informácií zakódovaný špeciálnym bezpečnostným systémom, takže sa k nemu bežný užívateľ nemôže dostať. Vyskúšali sa všetky možnosti u špecializovaných subjektov v rámci Slovenska. Jediná možnosť bola požiadať súkromnú belgickú spoločnosť o ich odkódovanie. Táto záležitosť by bola veľmi nákladná a zdĺhavá. Opätovne sa preverili všetky zoznamy vkladateľov do predmetných nebankových subjektov, ako aj finančné toky v určitom čase pred ich krachom. Žiadne relevantné informácie naznačované tvrdenie nepotvrdili. Vyšetrovanie bolo pred niekoľkými mesiacmi so súhlasom orgánov prokuratúry skončené. Už po odovzdaní týchto CD-čiek som čakal kedy bude vypustená bublina. V stredu som sa dočkal, skoro po roku. Dokonca informácia bola tak skomolená, že sa hovorilo o kazete. Prekvapilo ma, že ani generálny prokurátor Trnka, ani minister vnútra Palko neuviedli, že s najväčšou pravdepodobnosťou dané CD-čka neobsahujú Mečiarom uvádzané tvrdenia a v ich skúmaní sa už dávno nepokračuje. Ak je pravdou, že Vladimír Fruni si tieto CD-čka nahral, tak logicky predpokladám, že ich aj on zakódoval. Z toho vyplýva, že k obsahu CD nosičov sa Vladimír Mečiar nikdy nedostal a prakticky nevie čo na nich je skutočne zachytené. Hodnota tvrdenia, že sú tam mená politikov, ktorí cez úroky okradli občanov je taká vysoká, ako moje tvrdenie, že je tam nahraný autentický priebeh zavlečenia Kováča ml. do Rakúska i s jeho osnovateľmi. Spomínam si, že keď sme začali vyšetrovať prípad BMG a Horizont Slovakia, dostali sme sa k videokazete, ktorej autentickosť bola svedecky i znalecky potvrdená a jednalo sa o nahrávku telefonických rozhovorov Vladimíra Fruniho. Jedným z nich bol aj rozhovor s neskôr obvineným Jozefom M. V tomto dlhom rozhovore bola zmienka o jednom vysokopostavenom politikovi menom Vladimír, ktorý mal do dvoch týždňov po verejnom krachu týchto spoločností napísať listy dotknutým občanom a sľúbiť im politickú podporu pri ich odškodnení zo štátnych financií. Predpokladám, že zverejnením tohto rozhovoru nakoniec od tohto zámeru "Vladimír" upustil. Tiež predpokladám, že nešťastie poškodených občanov malo byť zneužité v predvolebnej kampani niektorých politických strán. Perfektné zvládnutie prípadu políciou však zabránilo nakoniec tento trik zneužiť. Tieto detaily však už zapadli prachom a občania asi zabudli. Už si nepamätáme na samoúnos, samozapálenie, samoamnestiu, samoreferendum, samoatentát. Na záver ponúkam hádanku : je to bublina či pravda ? V roku 2000 si jeden bývalý premiér jedného nemenovaného štátu robil zo štátnych orgánov dobrý deň. Zapieral sa, že nie je doma a nemôže prevziať poštovú zásielku, i keď preukázateľne doma bol. Dokonca ušiel z televízneho štúdia zadným vchodom tvrdiac, že polícia ho chcela zadržať. Keď sa naplnili všetky zákonné podmienky a využili sa právne inštitúty štátu, vtáčik bol z hniezda vybratý a musel si pred štátnym orgánom splniť svoju zákonnú povinnosť - vypovedať. V jednej z troch vecí odmietol prevziať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné udeľovanie odmien členom vlády v sume iba 12 miliónov Sk. Keď sa mu vyšetrovateľka otočila chrbtom tento exčlovek rýchlym pohybom túto písomnosť zobral zo stola. Ukryl si ju. Stala sa však malá chybička. Zabudol na upozornenie, že celý vyšetrovací úkon sa natáčal videokamerou. Možno aj videokazeta niekde je, "a na piatich miestach".