Odkaz polície – občania konajte zákonne, budete potrestaní.

24. február 2005 : Česi neporušili verejný poriadok a ich vyhostenie bolo protizákonné. Počas prejavu amerického prezidenta Georgea Busha na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, dvaja českí občania zapálili malé papierové americké zástavy a mávali nimi nad hlavou. Za okamih boli odvedení políciou a jedenásť hodín čakali v cele zaistenia na podanie vysvetlenia. Na základe rozhodnutia o vyhostení pre porušenie verejného poriadku a zákazu vstupu na územie Slovenska na dobu 10 rokov boli vyvezení na hranice s Českom. Úrad hraničnej a cudzineckej polície podanému odvolaniu dvom Čechom vyhovel a rozhodnutie zrušil pre jeho nezákonnosť. Odvolací orgán uznal, že Česi neporušili verejný poriadok a boli nezákonne 11 hodín zaistení a následne nezákone vyhostení z územia Slovenska. Predpokladám, že za túto protizákonnosť žiaden policajt nebol disciplinárne potrestaný, tobôž trestne stíhaný. Skrátka, boli len príliš iniciatívni. Pravdaže, dá sa to aj inak vysvetliť, účel svätil prostriedky, v pravú chvíľu, správny zákrok, no a potom si už treba len trochu nasypať popol na hlavu. 21. november 2007Kazašská novinárka neporušila zákony Slovenska a preto bola políciou predvedená. Bala Marzecová demonštrovala pred prezidentským palácom v súlade so slovenským zákonom o zhromažďovaní. Bratislavskému magistrátu bolo zhromaždenie ohlásené a tento ho nezakázal. Verejnosť môže pri verejnom zhromaždení využiť všetko, čo nie je zakázané a čo neporušuje zákon (trestnoprávne či priestupkovo) a to od transparentov, hlasného pokrikovania až po technické prostriedky na zosilovanie zvuku, napr. megafón. Členovia verejného zhromaždenia nie sú povinní rešpektovať a prispôsobovať svoje počínanie prípadným iným spoločenským akciám v ich blízkosti. Má sa zato, že ak zhromaždenie nezakázal príslušný obecný úrad, tak pri rozhodovaní prihliadal aj na tieto okolnosti, avšak ich nepovažoval za vzájomne rušivé. Inak povedané a konkretizované, na tento prípad, ak v prezidentskom paláci prebiehalo slávnostné prijatie kazašského prezidenta za zvukov štátnej hymny a súčasne Marzecová cez megafón verejne demonštrovala svoje názory, nemohla týmto konaním porušiť zákon – teda ani verejný poriadok. A pravdaže to platí aj naopak, že hranie štátnej hymny v prezidentskom paláci (uzatvorenom priestore) nemôže byť porušením zákona a teda považované za rušenie priebehu povoleného verejného zhromaždenia. Najvyšší súd SR v svojom rozsudku sp. zn. 1 Sž 48/04 konštatuje „aby konaním zhromaždenia na určitom mieste nebol narušený verejný poriadok, dozerá v prvom rade obecný úrad, ktorý je aj oprávnený zhromaždenie zakázať.“ Aj v tomto prípade, neuskutočnenie demonštrácie Marzecovej pred prezidentským palácom v čase prijatia kazašského prezidenta, bolo možné dosiahnuť len cez zákaz tohoto zhromaždenia. Polícia dokonca nemá dôvod proti účastníkom zhromaždenia zasahovať ani vtedy, ak by nebolo zhromaždenie ohlásené. Úloha polície v tomto prípade je len podporná (zásada subsidiarity), čiže môže zasiahnuť len vtedy, ak sa účastníci zhromaždenie správajú tak, že by bolo možné zhromaždenie obecným úradom zakázať, teda dochádza k páchaniu trestnej činnosti (výtržníctva, ublíženia na zdraví, poškodzovania majetku, výzvy na porušovanie práv iných občanov). Keďže sa žiadneho takéhoto konania Balla Marzecová pri verejnom zhromaždení nedopustila a obecný úrad nerozhodol o jeho zákaze, polícia nemala žiadne oprávnenie voči nej zasiahnuť. Ak teda polícia nemala objektívne dôvody zasahovať proti účastníkom zákonného zhromaždenia, nemala ani právo využiť akékoľvek oprávnenia v zmysle ustanovení § 17 až 33 zákona o policajnom zbore a v tejto súvislosti vydávať akékoľvek pokyny, výzvy, príkazy či požiadavky. Ak sa teda Balla Marzecová odmietala podrobiť nezákonnému predvedeniu polície, potom tak len bránila svoje zákonné slobody – zhromažďovania, pohybu a prejavu. Týmto sa nemohla v žiadnom prípade dopustiť protiprávneho konania, napríklad útoku na verejného činiteľa, keďže policajt nekonal v súlade so zákonom, neplnil tak úlohy vyplývajúce zo zákona a v konečnom dôsledku nemohol ani uplatniť svoju právomoc. Je len samozrejmé, že aj použitie donucovacích prostriedkov voči nej nemalo oporu v zákone. Verejné vyhlásenie krajského riaditeľa o prepustení kazašskej novinárky a zastavení trestného stíhania útoku na verejného činiteľa nemôže pred verejnosťou zakryť až príliš vysokú mieru policajnej neprofesionality, neúcty k ústave, zákonom a najmä občanom. Závažnosť porušenia zákonov nielen zo strany zakročujúcich policajtov ale najmä tých, ktorí im dávali pokyny a súhlas k služobnému zákroku sa už konečne musí riešiť i trestnoprávne. K prípadu už mal minister vnútra R. Kaliňák a prezident polície J. Packa zaujať zrozumiteľné a jednoznačné stanovisko - zákrok odmietnuť. Zaklínacia formulka o prešetrení veci inšpekciou už nestačí. V ostatnom čase tých obetí–páchateľov je na Slovensku až priveľa. A ryba vždy smrdí od hlavy. Treba ju oddeliť. Dodatok 23. novembra 2007 o 12,45 h. Ponuka ministra vnútra R. Kaliňáka voči p. Marzecovej zaplatiť pre ňu i s rodinou pobyt v Tatrách bola ukážkou maximálneho nevkusu z dielne mediálneho mága E.T. Z takejto kauzy, po ktorej by mal minister vnútra zvažovať svoje odstúpenie, o policajnom prezidentovi J. Packovi ani nehovorím, urobiť si ešte mediálny plusový výstup, je naozaj zvrhlosťou pochádzajúcou z morálneho suterénu. To, čo prezentovala v televíznych novinách TV Markíza o "lingvistických" nepochopeniach z "obidvoch" strán (R. Kaliňák) je zasa ukážkou "umeleckého" spracovania pútavej témy v prospech vopred určenej osoby, či strany. Práve na pozadí týchto krokov ešte viac vystupuje do popredia "morálna čistota úmyslov a konania" váženej pani B. Marzecovej. Keď už nevedeli R. Kaliňákovi túto otázku položiť naši redaktori, tak ju nastolila ona sama. Nepotrebuje peniaze ani turistické poukazy od R. Kaliňáka, ona chce, a nielen pre seba, ale predsa pre nás všetkých, aby JUDr. Robert Kaliňák ako ústavný činiteľ zodpovedný za riadenie Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru urobil poriadok s osobami, ktoré jej násilne zabránili demonštrovať, zbili ju, 12 hodín ju väznili a pomaly trestne stíhali. Ak by si plnil túto základnú povinosť, nemusel by sa stále ako už obohratý "verklík" opakovane ospravedlňovať za výčiny svojich podriadených. Veď zakúpenie pobytu v Tatrách ministrom a jeho "darovanie" poškodenej občianke vyznieva ako úplata zato, aby netrvala na svojich názoroch o slovenskej polícii. Vážený pán JUDr. R. Kaliňák, ak sa chcete ospravedlniť (či zatiaľ "vyjadriť ľútosť"), tak nielen B. Marzecovej, ale potom celému Slovensku a ostatným členským krajinám Európskej únie.