Pod lampou rezortu vnútra by nemala byť tma.

V roku 1995 sa minister vnútra Ľudovít Hudek a riaditeľ SIS Ivan Lexa bavia o ňom ako o tom „krajskom“ (riaditeľovi úradu vyšetrovania v Bratislave, pozn.red.), ktorého tiež kopnú „do gúľ“. 2002: na začiatku druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu ho minister vnútra Vladimír Palko označuje za jedného zo svojich najbližších spolupracovníkov. V závere knihy „Boj o moc a tajná služba“ mu dokonca venuje čestné miesto a zastáva sa ho voči „trápnym a nepravdivým obvineniam“. 2004: Palko ho navrhuje do hodnosti generála, pre nesúhlas premiéra Dzurindu návrh nepredkladá. 18.január 2005: minister Palko ho nečakane odvoláva z funkcie šéfa Úradu boja proti korupcii. Dôvod: mal intrigovať a vyvolávať kompetečné i osobné spory v polícii. Dnes publikuje na blogovej stránke elektronickej verzie denníka Sme články na témy bezpečnosti, činnosti polície i politiku pohľadom, ktorý odráža najmä posledné jeho pôsobiská – Úrad vyšetrovania obzvlásť závažnej trestnej činnosti (do r.2003) a Úrad boja proti korupcii (od 1.1.2004): Jozef Šátek.V poslednom čase počujem častejšie otázku z rôznych strán, najmä v súvislosti s predčasnými parlamentnými voľbami: „Vráti sa ten Šátek?“ Tak sa pýtam: Uvažujete o návrate?J.Šátek: (Smiech) Kto už by ma chcel reaktivovať, keď im dalo toľko roboty dostať ma z polície preč. Takže moju odpoveď berte ako rýdzo hypotetickú: pokiaľ by mi niekto splnil podmienky, ktoré by som mal a za ktorých by som sa mohol vrátiť a pracovať tak, ako si to predstavujem, potom by som nad tým uvažoval. Ale opakujem, bavíme sa v rovine teórie...Expolicajt by si chcel klásť podmienky?... takže predpokladám, že moje podmienky splnené nebudú. Možno som jedným z mála policajtov, ktorý pozná svoju cenu.Ako by zneli tie podmienky?Neviem, či by som to mal pertraktovať skôr, než... Jedna by určite bola – že by som nedovolil, tak ako do toho januára 2005 - a trval by som na tom - že nesmú byť do mojej činnosti zavádzané žiadne politické nánosy, žiadne usmerňovanie - či už plus alebo mínus, koho áno a koho nie, čo robiť a čo nerobiť -a že by som chcel byť úplne slobodný v tej činnosti. Znamená to, že do januára 2005 takéto pokusy o ovplyvňovanie boli?J.Š. Myslím si, že je úplne normálne, ak také tendencie sú nielen na Slovensku. Že určití ľudia, ktorí majú problém, sa snažia nejakým spôsobom ovlyvniť rozhodovanie a smerovanie úradov, ktoré by mu mohli svojou činnosťou spôsobiť problémy. Nezávislosť a sloboda, ktorá z môjho konania ako riaditeľa Úradu boja proti korupcii - povedal by som, sršala a každý vedel, že to tak je - bola mnohým tŕňom v oku. A práve sloboda a nezávislosť viesť proti komukoľvek vyšetrovanie - ak sú k tomu zákonné dôvody – bola tŕňom v oku viacerým politikom. Ale beriem to ako normálne - je tomu tak v Čechách, v Poľsku, v Nemecku a je tomu tak aj v Amerike.Takúto skúsenosť s Úradom boja proti korupcii mali politické strany z celého spektra – z opozície i z vládnej koalície. Sú však aj iné oblasti, než len politické kruhy - tzv.konkurzná mafia, vytunelované podniky, banky a podobne.Ale za tým všetkým je vždy politika – svojím spôsobom. Biele goliere sú vždy späté s politikou - s politikmi a s politickými stranami. Takže či už to boli priamo zasiahnutí politici, alebo boli využívaní, je jedno, vždy to bola politika.Ako sa dá potom takýto útvar ochrániť? Pri súčasných pomeroch, ľudskom faktore, či legislatíve?V tej dobe, keď som tam bol ja, tak sa to dalo ochrániť mojou osobnosťou. Tým, že každý, vrátane ministra, vedeli, že nikdy nepripustím ani debatu na tému ovplyvňovania mojej práce, alebo mojich podriadených. Viete, ako to vyzerá dnes? Myslím si, že je to ďaleko horšie a je to určite zle.Myslíte alebo viete?(Smiech) Neviem si predstaviť iného Šáteka v polícii.Silné slová... Existujú však aj iné nástroje ovplyvňovania – napríklad prokuratúra, súdy. Dozorujúci prokurátor môže vyšetrovateľovi uložiť také úkony a takým smerom, že sa nedopracuje k výsledku nikdy.Tak, ako som bol svojím spôsobom nezávislý od politikov, moja tridsaťročná prax, skúsenosti, odbornosť, desiatky, stovky ťažkých prípadov, ktoré mi prešli cez ruky, mi vytvárali silné zázemie i Úradu boja proti korucpii, proti prípadným snahám a krokom prokuratúry, ktoré by smerovali k negovaniu vyšetrovania. Je pravdou, že častokrát v ťažkých prípadoch som mal iný názor než prokuratúra. Tieto názory som musel vedieť vecne zargumentovať, vyhodnotiť prípad a skĺbiť ho v rámci dôkazov do určitého celku, právne kvalifikovať a protiargumentovať voči tomu, čo tvrdila prokuratúra. Z tohto pohľadu som mal dosť ostré strety s prokuratúrou.V nedávnom období sa ale stalo, napríklad návrh na vznesenie obvinenia Pavlovi Ruskovi v šiestich skutkoch, že vtedajší generálny prokurátor Hanzel to zabrzdil, neposunul návrh do parlamentu. Jeden skutok z toho veľmi rýchlo vypadol a dnes čo z toho zostalo?Najmenej dva z týchto skutkov boli už tak dobre zdokumentované, že dávno nemal byť problém pristúpiť k vzneseniu obvinenia. To „zabrzdenie“ chápem ako politické riešenie problému.Lenže viacero takýchto veľkých káuz, ktoré vyšetroval Úrad boja proti korupcii počas Vášho riadenia, po Vašom odchode postupne prokuratúry odkladali.Asi to musíme trochu hlbšie rozobrať. Dôvod môjho odchodu nebol predsa ten, ktorý uviedol minister Palko – že som intrigoval či rozvracal políciu. Problém „Šátek“ tu bol niekoľko rokov. Mnohé osoby, ktoré mali problém s tým, čo urobili, sa snažili o moje odstránenie. Tak tomu bolo aj po nástupe ministra Palka roku 2002 až do môjho odvolania v januári 2005. Okem toho, že ho veľmi silno niektoré osoby masírovali v tom, že sa stávam nevyspytateľným, že začínam robiť vlastnú politiku, že začínam vyťahovať a dávať akcent na určité prípady a niektoré zasa dávam do úzadia, tak v tomto období začali narastať problémy určitých finančných skupín a tým aj niektorých osôb. A tieto osoby to vedeli - majú svoje informačné zdroje, ktoré - aspoň na diaľku - sledujú tie najzákladnejšie tendencie vo vyšetrovaní. Veľký problém – nie však jediný a prvý, to len čo si momentálne spomínam - bol napríklad v tom, že v súvislosti s vyšetrovaním Devín banky po jej konkurze a v tejto súvislosti spáchaných vrážd, bolo zistené – nahlásil to príslušník jednej spravodajskej služby - že o chystanom únose Bujňáka a následnej vražde bola „on-line“ informovaná spravodajská služba. (Anton Bujňák, jeden z tzv.bielych koní, cez ktoré bola banka tunelovaná v r. 2001-2002, bol 6.8.2002 unesený a zavraždený, pozn.red.) Táto vec bola veľmi závažná, so súhlasom generálneho prokurátora bolo začaté trestné stíhanie. Z prostredia spravodajskej služby však na Úrad špeciálnej prokuratúry prišlo trestné oznámenie proti mne a mojim pracovníkom, ktorí sa touto vecou zaoberali, že sme si túto kauzu vymysleli, že ideme diskreditovať spravodajskú službu, že sme prinútili toho príslušníka k takejto výpovedi atakďalej. Dr.Kováčik ako šéf Úradu špeciálnej prokuratúry nariadil výsluch tohto príslušníka SIS v jeho prítomnosti. Ja som už vedel, že to, čo sa uvádza v trestnom oznmení služby, nie je pravda, ale aj tak som bol zvedavý, či ten príslušník, ktorý za nami prišiel, zopakuje svoju výpoveď, či to náhodou nie je nejaký podvrh – aj z jeho strany. Po výsluchu sme sa presvedčili, že nie, v plnom rozsahu to potvrdil tak, ako to oznámil. To bola veľmi závažná vec. Druhá závažná vec, o ktorej som sa zmienil aj ministrovi: v súvislosti s odhaľovaním tzv. konkurznej mafie sme zistili, že existoval legalizant spravodajskej služby, ktorý mal odísť do služobného dôchodku k 31.12.2004, ktorý ako vrcholový mnanažér jednej spoločnosti zabezpečoval bankroty istých podnikov. Ide o človeka, ktorý figuroval aj v trestnej veci ľahkých vykurovacích olejov ako jeden z jej organizátorov?Myslím, že áno. Ďalšia vec, ktorá sa zauzľovala, bol prípad Pavla Ruska, kde som nechal vyhodnotiť tie skutky a kde nám vychádzalo, že v dvoch skutkoch je situácia zrelá na to, aby bolo vznesené obvinenie. To som oznámil aj ministrovi s tým, že dozriem na to, aby táto vec bola riešená. V rámci odhaľovania konkurznej mafie – nazval by som to slovenský „Kožený“ – bolo zistené a dostatočne aj zdokumentované, že druhý najväčší investičný fond PSIPS v Banskej Bystrici bol podvodne daný do konkurzu. Vypísanie konkurzu bolo podložené neexistujúcou falšovanou pohľadávkou a všetko poukazovalo na to, že subjekty, ktoré do toho vstupovali, boli dohodnuté a podľa všetkého skorumpované. Z tohto bol podozrivý človek, ktorý patrí do manažmentu jednej finančnej skupiny. Niekoľkokrát sa snažil so mnou stretnúť. To som odmietol. Podľa mňa vedel, že čas, kedy bude vznesené obvinenie, sa blíži.Mali sme tiež rozpracované a dostatočne zdokumentované prípady, kde zo štátnych hmotných rezerv boli podvodným spôsobom cez rôzne pohľadávky vytiahnuté majetky, respektíve objekty, ktoré mali súvis s mobilizačnou obranou Slovenska. Bolo ich viacero v obrovských hodnotách - prešli do súkromných rúk. Toto bol podľa mňa ďalší moment, ktorý hovoril druhej strane, že môj úrad a ja nemôžeme takto ďalej pokračovať. Mali sme tiež viacero operatívnych inromácií, ktoré sa na úrade už rozpracovávali, smerujúce k tomu, že pracovníci všeobecnej sekcie ministerstva vnútra sú zapojení do korupčných a podvodných aktivít v súvislosti s verejným obstarávaním. O týchto činnostiach bol minister Palko informovaný mnou osobne. Povedal som, že pokiaľ ja budem na tom mieste, kde som, tak v prvom rade nikdy nebude pod lampou tma. Najprv si vyčistíme od korupcie ministerstvo vnútra a potom môžeme pokračovať okolo. Za niektoré ďalšie závažné veci, ktoré vtedy existovali a nespomenul som ich tu, uvediem, že v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorú sme vyšetrovali v bankách, boli veľké tlaky od pána premiéra, aby ma Palko odvolal.To znie ako klebeta.J.Š. Spýtajte sa Palka. Hovorím len to, čo viem.Ide o banky, ktoré boli vytunelované?J.Š. Hovorím o oddĺžení niektorých bánk pred ich predajom.S presunom pohľadávok na Slovenskú konsoliačnú a.s.?Áno. A to nehovorím ešte o ďalších prípadoch, ktoré sme dokumentovali - napríklad predaj pohľadávok zo Slovenskej kosolidačnej a.s. v hodnote 13,2 miliardy za zhruba 400 miliónov, a pritom vieme, že ich reálna hodnota bola výrazne vyššia...Máte na mysli to, že v tom balíku sa nachádzala aj štátom garantovaná, okamžite splatná zmenka v hodmnote asi 600 miliónov?Áno.Dobre, ale mali tieto kauzy priamy vplyv na rozhodovanie ministra vnútra? Devín banka, tajná služba, konkurzná mafia, premiér? Chcete povedať, že tomuto nakoniec minister podľahol?Ja viem len jedno - že neexistovali žiadne inrigy, žiadny problém s kolegami, aj keď sme niekedy riešili sporné otázky. S prezidentom policajného zboru som nemali nikdy konflikt, normálnym spôsobom sme vychádzali. So Spišiakom sme sa stretávali aspoň raz do týždňa. A tam sme otvorene, aj z jeho, aj z mojej strany riešili všetky otázy a problémy, aj keď nám neboli niekedy príjemné. Ale že by sme sa dostali do takého konfliktu, že by sme nemohli spolupracovať, je hlúposť. Minister predsa súhlasil s tým, som urobil analýzu reorganizácie úradu boja proti ogranizovanej trestnej činnosti s tým, že by sa finančná polícia presunula k môjmu úradu. S tým súplasil aj prezident policajného zboru, ktorý mi takúto úlohu udelil. To boli všetko oficiálne kroky, v roku 2004 sme dokonca verejne deklarovali na celoslovenskom zhromaždení všekých krajských a okresných riaditeľov v Rači v prítomnosti ministra, že Úrad boja proti korupcii si do budúcnosti nevie predstaviť svoju činnosť pri odhaľovaní závažnej ekonomickej kriminality bez toho, aby sme nemali vo svojej blízkosti finančnú políciu. Žiadne rozvraty teda v tomto smere neboli. Tie dôvody, ktoré vraví Palko, sú zastieracie. Mojím odchodom z funkcie sa otvoril priestor, aby sa zabrzdili aj vyšetrované kauzy, aj tie, v ktorých sme už smerovali k obvineniam. Ak by som bol zostal, určite by som nepripustil, aby sa tieto prípady zahrali pod koberec.Ako sa osvedčila reorganizácia polície? Veľké plus pre Palka je v tom, že sa nebál zrealizovať reorganizáciu k 1.1.2004. Aj keď reorganizácia vykazuje niektoré slabé miesta a problémy, základný cieľ – spojiť dve základné zložky, operatívnu a vyšetrovateľskú - bola nevyhnutnosť. Na to poukazovali aj komisári z Európskej únie, že toto je Achilova päta polície, že tu sa niečo robí duplicitne, že tu sa zbytočne strácajú peniaze, dôkazy atakďalej...Opakovanie úkonov na úrovni operatívy a potom vyšetrovania?Áno a to je veľké plus pre Palka, že to urobil. Musím si ale prisadiť, že nebyť nášho vyšetrovateľského tímu, ktorý vznikol koncom roka 1998, ktorého štruktúru som navrhol, a na základe výsledkov jeho činnosti by Palko túto úlohu do programu KDH asi nedal a nebolo by to prešlo do programového vyhlásenia vlády. Čiže boli sme takým impulzom, ktorý naštartoval reorganizáciu. Negatívum vidím v tom, že tak ako takmer všetci reformátori, ani naši si nechcú priznať, že niektoré veci sú nedomyslené, zle rozhodnuté. Nie všetko tam klape tak, ako by malo, A nechcú sa pozrieť dozadu a urobiť opravy.Napríklad?Je toho veľmi veľa. Spomínali sme už Úrad boja proti korupcii, ktorý teraz by mal začať riešiť prípady nad 200 miliónov škody, čiže sú to tie najzložitejšie. Tento úrad bez informácií a veľmi úzkeho kontaktu s finančnou políciou nemôže v týchto úlohách obstáť. Tvrdím, že ktokoľvek, nielen ja, ale každý, kto tomu rozumie a bude chcieť zeefektívniť činnosť úradu, musí tieto dva útvary prepojiť. To neznamená, že Úrad boja proti korucii sa stane finančnou políciou. Už sme mali pripravenú schému, v ktorej by finančná polícia bola samostatnou organizačnou zložkou tohto úradu, mala by vlastné riadiace štruktúry, aj na detašované pracoviská. Ako je na tom úrad boja proti organizovanej kriminalite?Úrad boja proti organizovanej kriminalite ako druhý špecializovaný útvar polície bol vymyslený a postavený zle. Dovtedy boli tri samostatné útvary – úrad boja proti organizovanej krminalite, finančná polícia a protidrogová jednotka. Spišiak ich zlúčil pod jedno velenie s tým, že v rámci regiónov ich dal pod jeden odbor, pod jedného vedúceho a z týchto troch zložiek urobil každej jedno oddelenie. Tým sa pretrhli priame väzby medzi centrálou po línii finančnej, organizvanej a protidrogovej. Negatívum je v tom, že sa znížila špecializácia týchto pracovníkov, šéfovia jednotlivých regionálnych odborov nie sú schopní a ani nemôžu byť odborne spôsobilí obsiahnuť všetky tri zložky tak, aby tie oddelenia vedeli perfektne riadiť. Spretrhali sa informačné väzby medzi centrálou a týmito útvarmi, takže výslednosť práce, keď som ju ku koncu roka 2004 hodnotil a porovnával práve v súvislosti s reorganizáciou, zistil som, že úrad organizovanej kriminality má oproti nám trojnásobný počet príslušníkov, ale iba polovičný výkon. Takže efektivita je strašne nízka. Pokiaľ viem, za minulý rok špeciálna štatistika úradu boja organizovanej krminality ani neexistuje, čiže ani sa už tento útvar nedá porovnávať a vyhodnocovať. Myslím si, že je to zámerné, aby sa efektívnosť a výkon nedali odsledovať. Pokiaľ by sa tento úrad zreorganizoval, tak by mohol mať možno len polovičný stav príslušníkov na to, čo robí. Ide o to, zvýšiť efektívnosť tým, že zvýšime odbornosť a zlepšíme riadenie.Ďalej som navrhoval, aby krajské riaditeľstvá mali zminimalizované funkcie, aby nemali operatívny a vyšetrovateľský výkon, keďže mali byť zrušené krajské súdy ako prvostupňové. Kraje mali mať len riadenie, kontrolu a metodickú činnosť, respektíve odvolaciu funkciu. Rekodifikáciou trestného poriadku stratili krajské úrady justičnej a kriminálnej polície právne opodstatnenie - nemajú pre koho robiť, v súčasnosti robia pre okresné prokuratúry. Môj návrh bol presunúť tieto personálne a materiálne záležitosti na nižšie zložky. Nepodarilo sa to.V akom štádiu zostal projekt spojenia úradu boja proti korucpii a finančnej polície?Zastavilo sa to mojím odvolaním. Tým to akože vyriešili.Váš nástupca už na tom netrval?Poviem to okľukou... Ďalším problémom, ktorý bude treba riešiť v nasledujúcich štyroch rokoch, je zákon o kariérnom postupe policajtov. Podľa jasných a zákonom určených noriem a pravidiel šikovný, pracovitý, morálny príslušník, ktorý má aj chuť pracovať, môže v tom rebríčku postúpiť až na najvyšší post. Takýto zákon už majú v rezorte obrany. S vyššou funkciou a s váčším rozsahom právomocí, ale aj zodpovednosti, bude musieť príslušník mať lepšie výsledky než ostatní. Tým chcem povedať, že osobne nemám nič voči môjmu nástupcovi pánovi Gašparovi, či voči Spišiakovi, ale nemôže sa v budúcnosti stať, aby sa z policajta na okresnej úrovni, ktorý nepracoval nikdy na centrále, nie je odborne, skúsenosťami, ani nijako inak pripravený na vysokú riadiacu funkciu, aby sa stal zrazu vysokým funkcionárom s veľkou zodpovednosťou. K tomu, aby som otvoril problém finančnej polície, treba veľkú skúsenosť a rozhľad. Ja som si už nevedel predstaviť prácu nášho úradu bez tejto zložky. Pán Gašpar je však trošku politický nominant, má len dvanásťročnú prax, takže ten prehľad, potrebu ani autoritu nemá, aby to mohol požadovať.Ako hodnotíte výsledky tohto úradu? V porovnaní s obdobím pred a po januári 2005?Roky sa hovorí o tom, že štatistika bude druhoradá, že prvoradé sú naozaj výsledky a najmä to, ako ich chápe verejnosť, aký má pocit. V roku 2004 som svojim podriadeným povedal, že ten rok máme na to, aby sme dokázali, že chceme robiť, že máme dostatok inštitútov, právnych i odborných, že dokážeme s korupciou pohnúť tak, aby si to ľudia všimli. Bol to rok, ktorý som nazval rokom, ktorý nás musí vyškoliť. Že si musíme ohmatať prostriedky ako je agent, sledovanie, odposluchy, koordinácia medzi nimi, lebo sú to náročné záležitosti. Overíme si tvrdenia, že korupcia sa nedá odhaliť, lebo sú pri tom len dve osoby a nie je možné do toho vstúpiť, že občania nechcú spolupracovať. Myslím si, že ten cieľ sme splnili – posunuli sme to dopredu a všetci to museli vidieť. Robili sme veľké, ale aj malé veci. Rok 2005 mal byť z môjho pohľadu už taký, že by sme ustúpili od tých päť- desaťtisícových prípadov, to by sme dávali inde, úrad by začal produkovať po línii korupcie to, čo v skutočnosti má: veľké sofistikované prípady korupčného charakteru, spojené najmä s ekonomickou kriminalitou. Vieme, že neexistoval - či neexistuje - privatizačný projekt, ktorý by nebol podfarbený korupciou. V tomto smere neexistujú veľké prípady, kde by neboli biele kone, kde by neboli čierne peniaze, čiže podvody voči občanom, kde boli skorumpované všetky zložky, ktoré sa tam podstatným spôsobom pohybovali a rozhodovali. Tieto prípady sme chceli začať riešiť. Akosi nepočuť o nich.Po mojom odvolaní prišiel na moje miesto riaditeľ, ktorý sa špeciálne dovtedy nezameriaval na korupciu po všetkých jej líniách, nebol k tomu vedený, nič také do úradu nepriniesol. Jediným jeho záujmom bolo to – preto som hovoril o štatistike – aby mal počtom toľko prípadov, koľko som mal ja v roku 2004. To je zásadne zlý postoj. Z toho, čo som sledoval cez médiá, si myslím, že tých prípadov bolo pomenej, boli pokračovaním toho, čo sme robili my, nešli však už smerom k zložitosti, väčšieho utajenia, prieniku do vyšších sfér vplyvov, i keď nehovorím, že tam neboli zaujímavé prípady. Skôr to hodnotím ako jasnú stagnáciu úradu, v ekonomike dopadli úplne biedne, v podstate prestali odhaľovať závažnú ekonomickú kriminalitu, lebo nevedia, čo s tým. Čo s tým?K tomu treba najmenej dve veci: odbornosť a odvahu. Keď ma Palko odvolal, musel si byť vedomý jednej veci - ak sa takéto niečo stalo nášmu riaditeľovi, ktorý mal také postavenie, čo sa môže stať mne na úrovni operatívca či vyšetrovateľa, keby som si dovolil čosi doniesť, rozpracovať, začal vyšetrovať? Takže Palko zastrašil všetkých a autocenzúra začala okamžite pracovať. To nie je problém úradu boja proti korupcii, ale celej polície. Podruhé: je veľmi málo dobre odborne pripravených operatívnych pracovníkov a vyšetrovateľov na objasňovanie závažnej ekonomickej kriminality. Palko mojím odvolaním nedal signál len dovnútra polície, ale aj smerom k verejnosti. Čo máte na mysli?Pamätám si na mnohé stretntutia, ktoré ma prekvapili – boli to aj ľudia, ktorí sú veľmi známi, ale aj úplne neznámi z celého Slovenska. Prejavovali veľkú radosť, že polícia začína fungovať tak, ako si to predstavovali, že sa naozaj zaoberá závažnými vecami a že začína mať, nazvime to „občiansku tvár“. A to bolo práve to, čo sme chceli dosiahnuť. Palko v podstate týmto ľuďom povedal: Tak toto nie, toto končí. Takže ak pán Gašpar teraz hovorí, že občania sa na nich už toľko neobracajú, je to aj o tom, že mojím odvolaním – a keď hovorím o sebe, to neznamená, že sa chcem ukazovať, ale ono sa to koncentrovalo do mojej osoby - títo ľudia stratili pocit, že toto je to, čo chceli.Ani superkvalitná a ultraefektívna činnosť špecializovaných úradov polície ešte nezaručuje adekvátny výsledok. Sú tu prokuratúra ako dozorujúci orgán a napokon súdy.S prokuratúrou, aká je v súčasnej dobe, sa musí niečo udiať. Prokuratúra je kráľovstvom na Slovensku s generálnym prokurátorom, ktorý keď niečo povie, napríklad že prepustí Jozefa M., tak ho prepustia, on to nemusí zdôvodňovať, na rozdiel od súdu, ktorý musí. Na druhej strane ak povie – a to nemyslím len jeho, ale aj tých na úrovni okresu, kraja – že toto nie je trestný čin a vy to ikskrát zdokumentujete, že je to na stíhanie, tak vám to zamietnu a nikto nikdy to nebude stíhať. Takýto stav je neúnosný. Prokuratúra nemôže byť jediným garantom zákonnosti, to bolo za komunistov. Poznal som vo svojej praxi len málo prokurátorov, ktorí chceli dôkladne dokumentovať a zodpovedne dozorovať ťažké a závažné prípady. Aj tam je veľa korupcie.V minulom roku sa prestalo hovoriť o konkurznej mafii, na ktorú upozorňoval z politikov len minister Lipšic, ale aj on napokon prestal. Táto mafia nemohla byť úspešná bez pomoci niektorých sudcov.To, že sme začali robiť konkurznú mafiu, bolo podľa môjho názoru veľmi pozitívne aj pre očistenie súdnictva. Prvýkrát sme sa v širšom rozsahu začali zaoberať rozhodovaním a prípadným korupčným podfarbením konania súdov. Aj toto zabrzdenie súvisí s mojím odchodom, konkurznú mafiu už nikto nerobí – jednak tomu nerozumejú, jednak sa boja – ide to do stratena, čiže je to ďalší negatívny bod, ktorý urobil Palko svojím rozhodnutím.Čo teda treba urobiť so zločinom a s políciou?Najprv odstrániť nedostatky a chyby reorganizácie. Polícia musí mať legislatívne garantované, že skutočmne je apolitická. Musia sa zúžiť kompetencie ministra vnútra na rozsah funkcií prezidenta a viceprezidenta, ktorých môže odvolávať bez udania dôvodu. O ostatných, ktorí sú ustanovení do funkcií, majú rozhodovať prezident a viceprezident. K tomu by mal prispieť zákon o kariérnom postupe policajného príslušníka. Nedovoliť bez udania dôvodu odvolávať. Sú to hlúposti, čo vravel Palko, že zrušenie príslušného paragrafu, ktorý mu umožňuje odvolať kohokoľvek bez udania dôvodu, je sabotáž jeho riadiacej práce. Palko sa ako minister dosť ponížil na úroveň riadenia prezidenta policajného zboru, on už sa vyjadroval a rozhodoval v postavení prezidenta zboru. Keby bol prezident tvdrší chlap, kosa by dopadla na kameň veľmi rýchlo, lebo Palko naozaj vstupoval do kompetencií, kam nemal.Takéto veľké výzvy na odvážne a radikálne riešenia potrebujú – ak sa majú uskutočniť - politickú podporu. To je dôvod, prečo odborne radíte Slobodnému fóru?(Smiech) Možno.Systémové zmeny, ktoré - ak by ich aj politici podporili - musia obsahovať adekvátne a presne definované nástroje, ktoré nebudú pripúšťať rôzne interpretácie či manipulácie vyšetrovania zvonku, alebo zvnútra. Kde sú v tomto smere diery? Ako ich trebárs plátajú inde?Ide o viacero takýchto nástrojov. Tak napríklad vytvoriť presné podmienky pre použitie agenta a korunného svedka. Je neprípustné, ak niekto je už trestne stíhaný pre závažnú trestnú činnosť a tento človek sa stane agentom. Že niečo pustí na niekoho iného. Nevieme, čo ešte tento človek spáchal a či je to vôbec pravda, čo nám tvrdí, či to nie je provokácia, či to nerobí pre nejakú skupinu, či to nehrá pre seba atakďalej. Navrhoval by som legislatívne to upraviť tak, ako to majú Briti: je známe, že ste páchateľom trestnej činnosti. Môžete byť agentom, respektíve korunným svedkom, ale musíte všetko uviesť od a až po zet, čo ste popáchali. Potom to preveríme a ak to sedí, až potom môžete byť korunným svedkom. Práve Briti upozorňujú, že treba byť veľmi opatrný, oni sami pripúšťajú len veľmi málo takýchto korunných svedkov. Nie ako my, keď to robíme ako na bežiacom páse: chytili sme niekoho v Košiciach, išiel niekoho uniesť, vydierať a my ho použijeme v nejakej vražde... To je neprípustné, tak sa to nedá robiť, je tu strašné riziko nezákonného obviňovania iných ľudí na základe takýchto veľmi otáznych dôkazov.V policajnej štatistike to ale vychádza na ďalšiu úspešnú čiarku.Práve o to ide, že nesmieme pripustiť, aby takéto čiarky ďalej existovali.Akým smerom by sa mala podľa Vás v nasledujúcom volebnom období uberať práca špoecializovaných útvarov polície?Strategicky musí polícia nasmerovať svoje špeciálne sily – úrad boja proti organizovanej kriminalite a úrad boja proti korupcii – na maximálnu elimináciu, nazval by som to politicko finančnej oligarchie na Slovensku, ktorá podľa mňa ohrozuje právny a demokratický vývoj Slovenska. My sme sa akosi uspokojili, že sme v EÚ, v NATO, nič sa nám nemôže stať, všetko je v poriadku, že toto sú len také prechodné chyby a nedostaky. Nie je to pravda. Na Slovensku – a nie je to len slovenský problém, ale aj ruský, poľský, český a maďarský, o Ukrajine a ďalších ani nehovoriac - sú rýchlo kvasené finančné skupiny, ktoré vznikli a vyvíjali sa na báze zločinu: rozkradli, čo sa dalo, zlegalizovali veľké fiančné prostriedky, lenže nevedia inak podnikať. Sú zvyknutí len na im vlastný spôsob: znovu používajú peniaze na korupciu, znovu vstupujú do politických, ekonomických i legislatívnych rozhodnutí. Preto sú náznaky, že nejaké finančné skupiny lobujú priamo v parlamente v súvislosti so zdravotníckou reformou... Budeme musieť oklieštiť činmnosť určitých ľudí, pravdaže v zmysle zákona a v súlade so zákonom. Ale nepripustiť, aby sa tu ďalej rozširovali korupčné a iné nezákonné aktivity týchto skupín.Zhováral sa Milan ŽitnýAutor je dramaturogom relácie Reportéri STVPlk.JUDr.Jozef Šátek (1955) pochádza zo Skalice. Vyštudoval Strednú ekonomickú školu a v roku 1985 absolvoval fakultu vyšetrovania na Vysokej škole ZNB v Bratislave. Začínal na obvodnom oddelení v Senici, potom pôsobil na odbore vyšetrovania krajskej správy v Bratislave, kde vyšetroval násilnú kriminalitu, vrátane vrážd. Po roku 1985 sa stal náčelníkom oddelenia pre ekonomickú kriminalitu, neskôr zástupcom náčelníka odboru. V roku 1990 bol šéfom tímu, ktorý došetroval prípad „Babinský“.Nasledovala funkcia riaditeľa krajského úradu vyšetrovania v Bratislave. V roku 1996 kvôli únosu prezidentovho snya Michala Kováča ml. „dobrovoľne na nátlak“ musel odísť. Do polície sa vrátil po parlamentných voľbách koncom roka 1998, kde vytvoril a do roku 2003 viedol Úrad vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Od roku 2004 v rámci reorganizácie polície viedol nástupnícky Úrad boja proti korupcii. V januári 2005 ho minister vnútra Vladimír Palko odvolal z funkcie. Odišiel do služobného dôchodku v hodnosti plukovníka.