Naskočila mi husia koža, keď som v televízii, na adresu skupiny občanov majúcich záujem navštíviť oslavy SNP, počul Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky, jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov vyhlásiť, že sa jedná o "polobláznov". Vychádzam len z informácií sprostredkovaných médiami k dôvodom a priebehu zásahu "kukláčov" pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Ak sa chceli kotlebovci zúčastniť osláv tohto štátneho sviatku a tieto boli verejnosti prístupné, napriek faktu, že sa ich zúčastnili ústavní činitelia, polícia nemala právo vykonať selekciu, ktorí občania sú a ktorí nie sú spôsobilí účasti na mieste oslavy. Samotný fakt, že sa jednalo o občanov s "vyholenými" hlavami, oblečenými v tričkách s nápisom "slovenská pospolitosť", nezakladala právo polícii obmedzovať ich v slobode pohybu. Takéto oprávnenie reálne pre políciu nastane len za predpokladu, že by svojím konaním porušovali zákon alebo mali súdom vydaný zákaz, či obmedzenie navštevovať určité verejné priestranstvá. Z televíznych záberov však vyplynulo, že kotlebovci po policajnom odmietnutí vpustiť ich bez "pozvánky" do priestorov osláv opúšťali toto miesto a odchádzali, načo prišla zásahová jednotka "kukláčov", ktorá bez výzvy a udania dôvodu použila hmaty a chvaty, zaisťovacie putá a odviezli ich služobnými autami. Ja osobne som z týchto záberov nevidel a nepočul nič čo by kotlebovci urobili v rozpore so zákonom. Určite ich konanie nenaplňovalo znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, kde sa vyžaduje od páchateľa spáchanie hrubej neslušnosti alebo výtržnosti napadnutím iného, hanobením historickej alebo kultúrnej pamiatky či hrubým spôsobom narušenie zhromaždenia občanov. Podľa mediálnych výstupov kotlebovci žiadnu z uvedených podmienok nenaplnili. Rovnako chýba minimálny stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, ktorý nemožno nahradiť len mediálnou a policajnou hystériou. Buď sa policajný prezident dostatočne nekontroluje, alebo nepoužíva správne odborné výrazy, pretože verejné vyhlásenie "Akýkoľvek extrémizmus budeme prísne trestať" vychádza z nesprávnej predstavy, že polícia je tu od toho, aby extrémistov "trestala" a to dokonca "prísne". Myslím, že päťdesiate roky minulého storočia sú, a ostanú už minulosťou. Rovnako výrok "Nebudem im tolerovať nič, vôbec nič" od začiatku neguje fakt, že občan, i keby bol podľa predstáv J. Packu "extrémistom", môže robiť všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak polícia aj na čele s jej policajným prezidentom môžu konať, aj voči "extrémistom" len vtedy a tak, ako im to zákon povoľuje. Nie každé konanie "extrémistu" je teda zakázané a preto nemožno kategoricky tvrdiť, že im polícia " nič" nebude tolerovať. V športovom žargóne sa určitému psychickému stavu hráčov hovorí "premotivovanie". Myslím, že aj polícia je zo strany jej vedenia premotivovaná, čo je vždy na škodu práv a slobôd nás občanov. Nerozumiem výrokom politikov o potrebe "tvrdých" zákrokov polície voči extrémistom, keďže polícia v zmysle zákona je povinná vždy a v každom prípade, ak sú naplnené podmienky pre služobný zákrok tento vykonať a použiť zákonné sily a prostriedky, primerané povahe a charakteru porušenia zákona, osobe páchateľa, ním použitých zbraní, závažnosti hroziaceho následku. Z toho vyplýva, že za rovnakých podmienok nemôže polícia byť "tvrdšia" a v inom prípade "mäkšia", lebo by v jednom či druhom prípade porušovala zákon. K tejto veci by som už očakával zásadné stanovisko generálneho prokurátora.
Prezumpcia neviny "polobláznov".
Minister vnútra R. Kaliňák by mal okamžite zastaviť neadekvátne a teda s najväčšou pravdepodobnosťou aj nezákonné postupy polície. Som proti akémukoľvek porušovaniu zákonov zo strany kohokoľvek a preto po tridsaťročnej policajnej praxi nesúhlasím so zločineckým konaním, teda ani s takým, ktorého motívom je národná, rasová, náboženská, či iná neznášanlivosť alebo nenávisť. S rovnakou vážnosťou však musím verejne brániť i prípadných podozrivých z kriminálnych deliktov a to proti policajnej zvôli. Aj v prípade, že sa podozrivý dopustí trestného činu, pre políciu predstavuje občana so svojimi ústavne a zákonom garantovanými právami a slobodami. Polícii nikto nedal právo prekračovať právne obmedzenia svojho konania a to ani vo chvíli, keď by sa malo jednať o trestné činy s extrémistickým podtextom. Je až zarážajúce, že ústavný činiteľ alebo policajný prezident vyslovujú kategorické súdy o konaní určitých osôb, nerešpektujúc ústavnú zásadu prezumpcie neviny. Len súd má právo vysloviť občanovi vinu zo spáchaného trestného činu a až po nadobudnutí právoplatnosti vydaného rozsudku môže sa verejnosť na túto osobu pozerať a verejne o nej hovoriť, že je páchateľom-extrémistom.
