Dnes ráno som išiel ako každé iné ráno do školy. Normálna cesta, klasicky zamračení ľudia na známych miestach. Preletím okolo predavačky párkov v rožku, náhlivo pozdravím trafikantku. Usilovne ďalej trielim do školy. Zarazím sa až na semfore pre chodcov. Vedľa mňa stoja dve deti.
V tom momente sa zastavím. Na semafore svieti červená. Neprichádza žiadne auto a ja neochvejne stojím. Čakám. Deti sa na mňa usmejú. Oproti prejde na červenú zamračená pani. Bez prípravy na ňu spontánne všetci traja vyplazíme jazyk. Bléééé! Pani to ani nezaregistruje a pokračuje ďalej vo svojej uponáhľanej chôdzi, uponáhľanom živote.
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
