Ján Satinský
Ublížil som ženám, deťom mamám /requiem/
Ďakujem za nový život, pán primár. Vy viete, že Vy. Vedia aj moji blízki. Dámy, pokorne a hlboko, úpenlivo ako psík, prosím o rozhrešenie.
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
Ďakujem za nový život, pán primár. Vy viete, že Vy. Vedia aj moji blízki. Dámy, pokorne a hlboko, úpenlivo ako psík, prosím o rozhrešenie.
Venujem Denke (si úžasná žena, domováčka a cigánka) a Jurovi Kemkovi. Počúvate ma, vďaka. Voláš ôsmim kamarátom. Možno ôsmy pochopí. Si za debila. Kto by ťa mal počúvať? Nemáš peniaze. Je skutočne ľahké na Teba zabudnúť.
Síce by mohlo, priatelia. A nejde. Ani nepôjde. Môj tato vám videl do žalúdka. Ja vám vidím do galôt. Vo vačku diera, v rozkroku zemiak.
Otázky. Množstvo otázok. Opať zas raz. Tentokráť definitívne. Je tá pravá? Ahojte, úplne som zabudla, s kým som mala dnes ísť na kávu. Prosím napíšte mi.
V štvrtok večer si nechodím sadnúť do klubu. Idem sa tam postaviť. S batôžkom. Do stredu fajčiarskej časti. Osamelo, no netúžiac po spoločnosti.
Odpovedala sms-kou: Áno :D. Sobota ráno, víkend v Bratislave predo mnou. Opäť nová frajerka. Netuší kde som, no hlavne, čoho som schopný. Poznáte Jasenskú Dolinu?
Puffa je osoba ktora pre mna vela znamenala. Puffu som mal rad. Rychlo som sa do nej zalubil a miloval som ju.
Ja. Nie tu, a nie teraz. My všetci, neuvedomujúc si vlastné zlyhania. Nepriznajme si to. Neviem to. Ja ani Ty. Je to iracionálne. Je to láska.
Končí s dierou vo vačku najlepšieho kamaráta. Perspektíva poctivo odvedie daň za pád z oblakov a celé celoživotné manko by bohate vykrylo, ak by som sa prestal ľutovať a odrazil sa od dna.
All in? Bolestivé ráno pred ďalším krásnym dňom. Ráno. O piatej poobede, než siahnem po prázdnom pohári plnom priteplene vlažnej vody.
Naposledy, navždy. Nikdy viac nezlyhať. Naučiť sa mlčky tešiť, užasnuto fascinovaný jej samostatnosťou, nevraždiac v cudzích lonách ideál monogamie.
Samé problémy. Majú ich ľudia. Nerozumiem im. Ani oni mne. Vonku krásne prší, no ževraj na to treba v strede októbra poriadne pindať, lebo v komunálkach sľubujú s podporou Putinových stíhačiek počasie ako v Dubaji 24/7, no matter what.
Moje večery začínali skôr v inom poradí. Víno, víno, víno, zpev ženám, víno, víno, víno. A potom ráno pocit viny. Obrovsky skľúčujúcej, vtieravej, neodbytnej, rannej repetitívnej viny presiaknutej opicou. Sám v izbe. Neporiadok všade vôkol, no v duši bordel aký nemá obdoby ani v Azerbajžane. Bolesť hlavy pri vstávaní v sobotu ráno o piatej poobede ma trápiť rozhodne nezvykla.
aby som videl za roh idealizmu ktorý máme radi. Ostalo mi trochu piva v tejto fľaši piva o ktorej vlastne neviem čia je, môžem sa pridať?
Dnes , vlastne už včera som bol s kamarátom Tónom, a celý skormútený sa mi priznal. Hneď dvakrát. Janko, dozvedel som sa že mám kvapavku a zaľúbil som sa... Fúha, vravím si.
Postoj, veď ustatá si životom, rodičia Ti mútia hlavu, keď mi zíde na um hánka Tvoja, sánka padnúť musí mi, pohotovosť, rontgen, tam sa stretneme... ...na kakako z automatu.
V texte sú zámerne použité iné mená, neviem či by všetci moji kamráti a ja [(polo) siroty] chceli aby som použil ich mená reálne.
Ideálny pocit. Skormútene sedím pri Dunaji, počúvam nevypovedaný príbeh. Mám ho rád. Smútok. Väćšinou prichádza po hneve. Rád sa v ňom utápam. Je to ako plávať, nie v bazéne, ale jazere plnom sviežej vody, mierne nasiaknutej naftalínom.
Neplač, je to len preto, že to je tá jediná cesta, ako ťa do smrti milovať. Toľko krát si mi opakovala tie slová lásky... Áno, presne toľkokrát, koľkokrát som ťa uistil že budeme spolu navždy. Dnes som si uvedomil že navždy môže znamenať mnoho.