Každý nech zje, koľko mu hrdlo ráči. Vstup bez poplatku. Láska povolená. Nenávisť a plytkosť zakázaná.
Vstúpte. Jedla je dosť. U nás dnes zdarma. Zajtra za polovicu. Odustky podávame až od tretej poobede. Nenajedených nevpúšťame. Jedine ak tak s priepustkou.Zavolajte čašníka. Dcéra sa mi utopila v limonáde. Bola vôbec zaručene bezcukrová? Čo ak jej nízka cukornatosť len prirástla k srdcu? Čo potom? Vrátia mi vstupné?Pane. Vaša dcéra ešte javí známky života. Máte povolenie na obživu?
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
