Prečo nie? Už mám dosť večného pýtania sa. Večnej nudy s tebou. Načo spolu? Veď sú aj krajšie...
Načo by som sa mal s tebou držať za ruku? Prečo? Aj tak mi bude len zima. Ty chceš aby mi bola zima?Načo by sme sa mali bozkávať? Aj tak je to len egoistické gesto. Alebo mi chceš len urobiť dobre? A načo?Nevolaj mi. Aj tak vždy len hodinu rozmýšľame čo povedať. Hľadáme témy na spoločný rozhovor. Cesty na spoločný život...Dievčatko. Neboj sa. Toto nie je o tebe. Toto nie je o nás.Milujem ťa.
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
