Ja som počúval a rástol. Rástol vo mne ten krásny cit. Tá láska. Tá láska ktorú som nazýval bezvýznamným slovom. Tá láska ktorú som zatratil. Lebo nájsť nevedel som ju. Nenašiel som ju pri bozku. Nenašiel som ju keď si ma privinulo najkrajšie dievča sveta. Našiel som ju keď sa mi otvorilo dievča. To najkrajšie dievča v celom svete mojom. Doteraz som nevedel nič. Nevedel som prečo žiť, všetko sa mi zdalo márne.Áno, bol som šťastný. Mal som pocit že život vychutnávam plnými dúškami. No jeden dúšok teba mi poskytol viac než všetky márnotratné dúšky môjho "života". Naučila si ma jedniným úprimným rozhovorom všetko. Vysvetlila si mi, kto som. Odteraz viem, kam kráčam. Chcem umývať po tebe riady. Chcem ich umyť teraz. Nechem čakať ani sekundu, a preto budem radšej čakať celý život. V tebe som našiel zmysel. Zmysel i toho, prečo sa vydať na dlhšiu cestu za pôžitkom. Skratky prenechám iným.Ou kej, krasne to bolo.Ano, Izabela, pacis sa mi.Tamarka, lubim ta...
Slová lásky
Porozprávala si mi o tvojej mame. O tom že otec vás opustil. Prezradila si mi prečo vlastne žiješ. Že to nevieš, prirodzene.