Keď ma voda celkom opantá, začínam mať pocit, že už neplávam, skôr sa vznášam. No a od vznášania už je len kúsok k lietaniu.Z Dunaja do jazera a z jazera stále vyššie a vyššie. Ako si tak letím vnímam vône, ktoré na zemi cítiť nemožno. Čím vyššie som, čím ďalej od (krásneho) puchu veľkomesta, tým bližšie som k raju živých. Raj nie je miesto. Je to vôňa. Vôňa oblakov, slnka a najmä vôňa búrky. Búrky ktorá odkryje, no zahalí ešte viac. Ako blesk, najprv osvieti a potom zlomí srdce. On naozaj srdce neuškvarí. Zlomí ho vejpůl.Často, keď letím, niekedy skôr padám do jazera, rozmýšľam či to celé má zmysel. Často si uvedomujem že aj keď snívam o predvčerajšku, stále je to skôr ako zajtra.Lebo ten, kto sníva o budúcnosti, často nemá pevné základy v minulosti.
30. júl 2009 o 12:23
Páči sa: 0x
Prečítané: 818x
Predvčerom, ešte skôr než zajtra
Ideálny pocit. Skormútene sedím pri Dunaji, počúvam nevypovedaný príbeh. Mám ho rád. Smútok. Väćšinou prichádza po hneve. Rád sa v ňom utápam. Je to ako plávať, nie v bazéne, ale jazere plnom sviežej vody, mierne nasiaknutej naftalínom.
Ján Satinský
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
