Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
Hej ty, smrad jeden! Máš ty vôbec nejakých kamarátov? Kedy si ty naposledy prežil nejaký poriadny večer? Preboha, čo to máš za šaty?! Ako môžeš výjsť von medzi ľud s takýmto nosom? Preboha prečo nás všetkých obťažuješ tým tvojím škuľavým pohľadom? Čo ty vieš o živote, veď si si ešte nedal ani puka! Načo vlastne žiješ?
Pozerám sa do slnka a konečne ju vidím. Jasný obraz. Je to utopická škola mojich snov.
