Ako laik, ktorý sa v problematike urbanizmu a architektúre neorientuje úplne najlepšie, si dovolím prezentovať môj výber a ponúknuť niektoré „drobnosti“, ktoré by nie len podľa mňa, mali byť súčasťou takejto významnej rekonštrukcie.
Osobne budem hlasovať za štúdiu číslo 2 z dielne ateliéru RAW Brno. Stotožňujem sa totiž z ich pohľadom, ktorý zachováva tomuto miestu istú historickosť. Taktiež ponecháva isté črty námestia, ktoré sú vidieť aj na fotografiách zo začiatku 20. storočia. Zhoda nastala aj s riešením centrálnej časti s Morovým stĺpom. Nie je mi však úplne jasný význam „stánkov“, situovaných medzi mestskou vežou a lipou v centrálnej časti. Hlavne ich celoročné využitie. Fontána mi taktiež príde ako príliš tuctová, ktorá nemá s námestím veľkú spojitosť. Možno by nebolo zlé počkať, čo odkryje archeologický výskum a podľa toho sa prispôsobiť. Tak ako to bolo aj v prípade verejného WC. Tá sa podarila.
Podľa môjho názoru najlepší návrh. (foto: www.trencin.sk)
Fontána Marca Aurelia. (foto: www.trencin.sk)
Trenčín na začiatku 20. storočia. (foto: www.trencin.sk)
Mesto deklaruje vybudovanie bezbariérového usporiadania a dokonca s opatreniami pre nevidiacich a slabozrakých (dodnes ich úspešne a arogantne ignorujú). V každom prípade je fajn, že sa s takýmto riešením počíta.
Mám však vážnu obavu, ako mesto zvládne problematiku bezbariérovosti. A tu vôbec nejde len o fyzické bariéry na vstupy do budov. Ide aj o bezbariérové vstupy na samotné námestie, prístup k bankomatom, vyvarovať sa úzkymi a dlhým otvorom, kde by mohlo koleso vozíka ľahko zapadnúť (poklopy, odtokové lišty, spodné kovové časti v okolí drevín...), pri osadení „stĺpika“ s pitnou vodou musí byť myslené aj na ľudí na vozíku (viď. obrázok), čo na Štúrovom námestí a aj oproti soche Štúr – Hurban – Hodža absentuje! Tam takýto človek jednoducho nedočiahne. Taktiež predmety (busty, sochy, umelecké diela) umiestnené na voľnom priestranstve musia byť po obvode vydláždené špeciálnou dlažbou upozorňujúcou nevidiacich na prekážku.
Spôsob riešenia možnosti pitnej vody aj pre ľudí na vozíku. Bude táto skutočnosť zohľadnená aj na Štúrovom námestí? Alebo sa na týchto ľudí opäť úradníci vykašlú.
(foto: Projektujeme bez bariér, Daniela Filipiová)
Možnosť napiť sa je umožnená aj telesne postihnutým na železničnej stanici v Bratislave.
Obrubník pod poštovou schránkou upozorňuje nevidiaceho na prekážku. Aj keď je umiestnená na budove (identickosť s hlavnou poštou v Trenčíne). (foto: Projektujeme bez bariér, Daniela Filipiová)
Špeciálna dlažba upozorňuje nevidiaceho na prekážku. Takto sa dá predísť zraneniu zrakovo postihnutého človeka. Ešte stále ich chcete prehliadať, úradníci? (foto: Projektujeme bez bariér, Daniela Filipiová)
Veľmi by ma zaujímalo, akým spôsobom bude riešený odpad z jednotlivých obchodov a prevádzok. V 21. storočí sa v historických jadrách západných a škandinávskych miest presadzujú podzemné kontajnery na separovaný odpad (papier, plasty, sklo, kovy). Ak má námestie prejsť tak zásadnou rekonštrukciou, nebolo by zlé sa zamyslieť aj nad takýmto spôsobom „uskladňovania“ odpadu. Zberné nádoby sú zapustené pod úrovňou peších zón, takže nenarúšajú celkový pohľad na daný priestor. Ich malá viditeľná časť teda nepôsobí rušivo. Bolo by načase, aby aj v centrálnej časti mesta boli vytvorené podmienky na separovaný zber odpadu. Zvlášť, ak práve jednotlivý prevádzkovatelia podnikov vyprodukujú značné množstvo obalového odpadu (sklo, kartóny/papier, obaly z plastu a pod.).
Podľa môjho názoru, dnešné napojenie (resp. NENAPOJENIA) barov, reštaurácii a iných stravovacích zariadení na systém triedenia odpadu je veľmi chabý a nešťastný. Často krát ani neplní svoju funkciu a farebné kontajnery sú len akousi dekoráciou našich ulíc.
Ponúkam niekoľko fotografií, kde systém podzemných zberných nádob funguje napr. v Nemecku, Rakúsku, v Nórsku, Fínsku a Švédsku! Fotografie sú z miest akým je Stockholm, Helsinki, Tampere, Edinburg, ale aj Praha či Brno.
Čo s odpadom v centre mesta, aby to nedopadlo podobne?
Separovať odpad je možné už aj v nových slovenských vozňoch Ampeer a Bmpeer vyrobených pre ZSSK a.s. vo Vrútkach.
Pri rekonštrukcii pešej zóny v Piešťanoch sa myslelo aj na triedenie odpadu...
...zoberie si mesto Trenčín príklad?
Bočný pohľad na systém podzemných zberných nádob (vysunutý stav). (foto: www.ecosir.com)
Bočný pohľad na systém podzemných zberných nádob (zasunutý stav). (foto: www.ecosir.com)
Podzemné kontajnery sa uplatňujú nie len v centrách miest ale aj pri veľkej koncentrácii obyvateľov ako sú napr. sídliská (pohľad na kontajnery, ktoré sú inak zasunuté v zemi).
Pohľad na viditeľnú časť zberných nádob. Ponúka triedenie a pôsobí esteticky (sídlisko v Británii).
No netrieď! ...keď to máš všetko na jednom mieste. A nie ako v Trenčíne na začiatku a na konci 300m ulice, napr. Súdna ulica. (foto: www.ecosir.com)
Takúto možnosť na triedenie skla (biele a farebné) majú ľudia v Prahe. Dodnes tam boli umiestnené 3 takéto podzemné zb. kontajnery. (foto: www.ssi-schaefer.cz)
Triedenie papiera a plastov. Vo vyjadrení predstaviteľov starého mesta je záujem v tomto trende pokračovať. (foto: www.ssi-schaefer.cz)
Veľkoobjemové podzemné kontajnery v historickom centre hlavného mesta Švédska. (foto: www.ecosir.com)
Veľkoobjemový kontajner situovaný v historickom centre Helsink. (foto: www.ecosir.com)
Rôzne modifikácie podzemných zberných nádob v centrách západných miest. (foto: internet)
