Snáď to nevyznie ako povinnosť, ak sa hneď na začiatku poďakujem divadlu Normálka, ktoré nám zo svojho času obetovalo poslednú pol hodinu. Nie je to samozrejmosť. Ako bývalý „Radosťák“ viem, že to nie je príjemné, ak sa ukrojí z dôležitého nácviku. Taktiež aj technikom z klubu Lúč, ktorí aj napriek oprávnenej kritike presunuli techniku z Lúču do veľkej sály. Bola totiž obava, že sa do Lúču verejnosť nezmestí. Ich kritiku však berieme na vedomie!
Ako to celé vzniklo
Pár týždňov pred Pohodou som na stránke vallosadovsky.sk hľadal dotlač knihy o Mestských zásahoch. Miesto nej som narazil na ich štúdiu „Bývania pri rieke“. Priznám sa, zostal som nemilo zaskočený (Inak dnes ju už považujem za zaujímavú a viem si ju predstaviť možno aj v tomto meste. Nie však na nábreží, s tým by som mal zásadný problém). Ako laik som nerozumel prečo ľudia, ktorí stoja za veľmi zaujímavým projektom s verejným priestorom, vytvorili takúto štúdiu. Neviem, či je to správne, ale stále vnímam hrad ako „to“ dominantné v tomto meste. Možno už len z úcty k histórii. Nedalo mi a napísal som e-mail Ing. arch Matúšovi Vallovi ako spoluautorovi tejto štúdie. Poprosil som ho o vysvetlenie ich zámeru. Odpísal, že nemá problém a navrhol stretnutie na Pohode. Veľmi smutné ukončenie Pohody oddialilo aj naše stretnutie. Medzi tým však vznikol záujem menšej skupiny ľudí o vysvetlenie návrhu spomínanej štúdie. Niekedy v novembri som sa Matúšovi opäť ozval a navrhol stretnutie v Trenčíne v priestoroch, ktoré by poskytol Richard Medal. Začiatkom decembra som už sedel v ich bratislavskom ateliéry. Tam padla myšlienka, prečo nespraviť diskusiu s ďalšími hosťami a s verejnosťou. Ak by mi v tejto fáze neprisľúbil pomoc Richard Medal a Norbert Brázda (spoluorganizátori), nepristúpil by som na niečo také. Predsa len, absentujú u mňa skúsenosti a bolo potrebné diskusiu pripraviť a uskutočniť do začiatku februára.
Výsledok ste mohli vidieť 27.1. Mal som obavu, či v sále nebude sedieť hŕstka ľudí, ktorí nemajú čo „iné na robote“. Či sa opäť neukáže, že sú nám veci verejné ukradnuté a začneme sa o ne zaujímať, až keď sa nás začnú priamo dotýkať. Vtedy už býva bohužiaľ neskoro... To sa nestalo a ja mám z toho nesmierne príjemný pocit. Aké mám však celkové pocity? Prevažne pozitívne, aj keď mohli byť veci ešte lepšie pripravené. Snáď nabudúce začneme načas a obrázky na plátne bude omnoho lepšie vidieť. Diskusiu sme robili hlavne pre verejnosť (áno, naozaj je to tak). Z toho mi logicky vychádza, že ak bola aspoň vačšina ľudí spokojná, malo to zmysel. Veľmi som si želal, aby sme ukázali, že mám osud tohto mesta nie je tak úplne ľahostajný, aj keď môžeme mať rôzne názory a pohľady. Ak by na diskusiu prišla len hŕstka ľudí, nepripravovalo by sa v dnešnej dobe jej pokračovanie.
Bod nula?
Hodnotenie diskusie nechám na vás. Mne však v pamäti utkvela veta, ktorá v diskusii padla. Celý projekt nového nábrežia je vraj „v bode nula“. Môžem sa mýliť, ale ja si bod „nula“ predstavujem predsa len inak. Ak by to tak naozaj bolo, sedeli by sme na pódiu a na plátne by bola fotografia súčasného stavu. Pred verejnosťou by diskutovali zástupcovia urbanistov, odborníkov na dopravu, pamiatkárov, architektov a snažili by sa vytvoriť aspoň základnú predstavu, ako by sa malo s daným územím v budúcnosti narábať. Ruku na srdce, ja, ako budúci technik nevidím dopravné, urbanistické, pamiatkárske či prírodné zákonitosti tak podrobne (a v súvislostiach), ako ich vidia odborníci z daných oblastí. No nezanedbával by som ani pohľad obyvateľov, ktorí v tomto meste žijú. Takto zložitý problém sa nedá vyriešiť na diskusii, ktorá prebehla v stredu, no je potrebné o ňom diskutovať. Postupy odborníkov je potrebné predkladať verejnosti, aby neboli postavení pred hotovú vec, ako to v tomto meste býva až priveľmi často. Osobne si viem predstaviť podobný postup aj pred vypísaním súťaže na rekonštrukciu námestia. Prečo sa máme rozhodovať len (!) z niekoľkých návrhov vytvorených v architektonických ateliéroch? Naozaj to nešlo aj so zapojením obyvateľov mesta? Predsalen sme to práve my, čo v ňom žijeme. Hlasovať v ankete nepovažujem za participovanie na probléme.
Preto urbanistická štúdia nového nábrežia vypracovaná na podnet mesta nie je pre mňa bod „nula“. To už je predstava autorov, čo s daným územím. Určite môže byť správna a najvhodnejšia, ale može mať aj závažné nedostatky na ktoré v konečnom dôsledku doplatíme všetci. K tomu sa musia už vyjadriť odborníci, nie ja. A nie len tí mestskí!
Osobne som rád, že nakoniec prišli všetci, ktorí účasť na diskusii potvrdili. Účasť pána Hríba považujem za malý zázrak. A som rád, že prišiel aj pán Celler, aj keď účasť primátorov na takýchto diskusiách nie je na Slovensku úplne samozrejmá. Aj napriek mojej kritike voči jeho osobe si jeho účasť naozaj cením. Diskusie verejnosti by nemali prebiehať bez predstaviteľov mesta. To isté však platí aj opačne.
Čo ďalej? „Vygumuje“ sa jeden obytný dom a táto plocha sa prefarbí nazeleno? Ak by toto malo byť výsledkom diskusie, považoval by som to za úplné fiasko. Ak sme naozaj v bode nula, ako to pán primátor deklaroval, je potrebné, aby sa v takejto diskusii ďalej pokračovalo. Už dnes sa zaoberáme tým, aká by mala byť tá ďalšia. Ak sa tak stane, určite sa pozvánka objaví aj na tomto blogu. Veľmi dôležitý je aj pripravovaný koncept nového Územného plánu.
Celková plocha nového nábrežia. Zdroj: googleearth
Dnešný stav. Takto je v platnom Územnom pláne zakreslené nábrežie. Tento stav ešte neplánoval s novým železničným mostom, ktorý už v navrhovanom zakreslený je. Zdroj: trencin.sk
Navrhovaný Územný plán. Proces k jeho definitívnemu schváleniu sa blíži ku koncu. Zdroj: trencin.sk
Dovolil som si "poskladať" farebnú kombináciu z navrhovaného Územného plánu (ÚP) od spoločnosti Aurex, ktorá vypracováva ÚP pre mesto Trenčín. Sú v nej zakreslené farebné kombinácie, ktoré sú navrhované pre oblasť nového nábrežia. Prečo sa mesto nepýta, či sa aj obyvatelia stotožnili s úplnou zástavbou danej oblasti? Pre objektívnosť však treba pripomenúť, že mesto minulý rok predĺžilo čas na pripomienkovanie tohto konceptu. ÚP schválený ešte nie je. (Kompletný prehľad konceptu ÚP je na stránke mesta). Zdroj: trencin.sk
Vo vodách internetu som nenašiel iné predstavy architektov, ako by malo trenčianske nábrežie vyzerať. Okrem jedného (ak neberiem predstavu mesta). Nie je detailne rozpracovaná a zaoberá sa len určitou plochou z celého nábrežia, no pripadá mi hodná zverejnenia. Ide o diplomovú prácu návrhu mestského divadla v Trenčíne spracovanú Ing. arch Branislavom Andelom.
Zaujímavé, moderné, alebo nevkusné a nepriateľné riešenie? Návrh architekta na Mestské divadlo v Trenčíne. Viac pohľadov je na stránke: brandel.wordpress.com
Mestské divadlo, Trenčín. Zdroj: brandel.wordpress.com
Lokalizácia návrhu mestského divadla medzi starým a novým železničným mostom. V architektovej predstave si našla popri zástavbe priestor aj zeleň. Zväčšený pohľad môžete vidieť tu.
Technické detaily
Pred koncom diskusie som poprosil verejnosť o dobrovolný príspevok. Sám som rád, keď viem, na aké účely idú peniaze zo zbierok. Preto považujem za potrebné Vás o tom informovať. Vyzbieralo sa 43 eur, za ktoré Vám chcem aj v mene N. Brázdu a R. Medala veľmi pekne poďakovať! Naozaj nám to veľmi pomohlo. Pridávam sem aj jednotlivé položky, ktoré boli z týchto peňazí financované:
Technika: 33 eur
Zvyšné financie (aj s našim prispením) budú poslané pánovi Hríbovi na preplatenie cestovných nákladov (aj keď na tom netrval).
Architekti z Vallo Sadovsky Architekts preplatenie cesty odmietli, za čo im chcem ešte raz poďakovať. Taktiež by som chcel poďakovať Útvaru kultúry a CR, ktoré nám odpustilo prenájom veľkej sály. No a v neposlednom rade aj klubu Lúč, kde mala pôvodne celá diskusia prebehnúť.
P.S.: V diskusii očakávam (najlepšie konštruktívnu) kritiku, čo bolo zlé a ako by sa dali veci lepšie pripraviť. Takiež aj návrhy, či nápady pre prípadné pokračovanie podobnej diskusie. Ak by mal ešte niekto záujem na zaslanie e-mailu o konaní ďalšej diskusie, može mi poslať e-mail (richard.scepko(zavináč)gmail.com). Kľudne môže byť aj anonymný, ak nechcete zverejňovať svoje meno.
AKTUALIZOVANÉ: Videozáznam z diskusie o trenčianskom nábreží si môžete pozrieť na tejto stránke.
