Pred nejakým časom prišlo mesto Trenčín s nápadom, že sa budeme prezentovať ako „Mesto pre ľudí“. Že reku dobre. Keď už obyvateľov nepresviedča každodenná realita, treba to skúsiť aspoň takýmto sloganom, alebo čo to vlastne je. Poznám mestá, kde takéto heslo mať nemusia. Nie preto, že by ich to nenapadlo, ale skôr preto, že znenie sloganu sa snažia pretaviť do reality. Aj bez sloganu.
Dnešné vedenie mesta sa v tomto volebnom období venovalo pre nich dôležitejším veciam a tak pre tú hŕstku voličov zostalo aspoň takéto utešené heslo. Čo by to bolo za heslo, keby nebolo podložené nejakým tým príkladom zo všedného života. Začnem humoristom, nami plateného mesačníka Info. Prostredníctvom neho sa nám snažilo mesto vtĺcť do hláv, že si konečne uvedomilo význam bezbaríerovosti.
Príklad č. 1
Autor asi veľmi nevie, o čom píše. Ide totiž len o skosenú hranu obrubníka. Nespĺňa ani jednu zákonnú (!) podmienku bezbariérovosti. Za určitú dobu bude musieť aj tak prejsť skutočnou bezbariérovou úpravou, ktorú opäť všetci zaplatíme. Veď z mestského krv netečie. Vodiacu dlažbu pre nevidiacich a slabozrakých by ste tiež márne hľadali. Zdroj: Mestské noviny Info, 4. novembra 2009
Jeden príklad za všetky: Šlo pravdepodobne o rozkopávku súkromnej firmy o ktorej muselo mesto vedieť. Vrámci pokládky vedenia/potrubia a odstránenia starého povrchu mohlo mesto inicializovať úpravu prechodu na bezbaziérový. Nestalo sa. Zaráža to o to viac (teda, ako koho), že na opačnej strane prechodu je poliklinika a lekáreň. O pár metrov ďalej aj Sociálna poisťovňa. Možno tesne pred voľbami skosia hranu a vyhlásia ho za bezbariérový. No ale uznajte, pohľad na "vyskakujúceho" vozičkára musí byť atraktívnejší.
Chodníky len pre zdravých?
Len pre porovnanie. Bezbariérová úprava prechodu pre chodcov v hlavnom meste. V Trenčíne by ste ho hľadali márne.
A v Trnave. Dalo by sa pokračovať Žilinou, Nitrou, Košicami, Popradom atď., ale fotografie by boli rovnaké.
Príklad č. 2
Nie som veľký fanúšik štrajkov, transparentov a podobného francúzskeho "folklóru". No niekedy je to už asi nevyhnutné. Obzvlášť v takej biednej demokracii, akú na Slovensku zatiaľ máme. Pred viac ako dvoma rokmi som upozornil svojho mestského poslanca na čiernu skládku na hrádzi, medzi železničným mostom a krytou plavárňou. Ubehlo niekoľko mesiacov a na neriešený stav som už upozornil verejne na svojom blogu. O dva dni mi prišiel z kancelárie primátora email, ktorý sľuboval posunutie problému kompetentným. No ale ako to už býva zvykom, z kancelárie primátora sa email ku kompetentným nedostal. A tak ubehli ďalšie dva rôčky. Keďže bola evidentne chyba v nespoľahlivej emailovej komunikácii, bolo treba siahnuť k osvedčenejším spôsobom.
Biela plachta sa našla, kúpil som aj čiernu farbu, keďže otcovu zbierku poloprázdnych plechovíc som do tejto partizánskej činnosti zaťahovať nechcel, vytlačil tri fotografie a nechal zaliať do fólie. Už vo fotoslužbe som bol príjemným spestrením, keďže na fotky starých chladničiek, pneumatík a iného odpadu zvyknutí neboli. Svadobné fotografie by pôsobili prívetivejšie, ale nenamietali. Takto vybavený, poď ho na miesto činu.
A tu je výsledok (6.5.2010). V tej dobe bola skládka zarastená porastom. To ako vyzerala v zimnom období dokumentujú fotografie na oplotení. Dnes je vraj konečne odprataná. Nemám to ako overiť, ale keď bude možnosť, prídem sa pozrieť. Transparent samozrejme dlho nevydržal, čo je pochopiteľné. Ten si každý všimne, skládku už asi nie. Inak pred vyvesením som kontaktoval aj dve seriózne média (zaoberajúce sa Trenčínom), že či by trochu "nešťuchli" do mestskej velebnosti. Od jedného prišla odpoveď s prísľubom, že na mnou ohlásenú hodinu prídu. Neprišli. No ale ruku na srdce, dejú sa aj horšie veci. A čo som tým teda dosiahol? Ak mám správne informácie, tak po rokoch definitívne odstránenie čiernej skládky. No dalo mi to ešte niečo iné. Poznanie, že pre druhý krát už zvolím lepší špagát. Bielej plachty je totiž ešte stále dosť a s mestom Trenčín sa asi inak komunikovať nedá.
Príklad č. 3
Opravy len naoko, teda nie pre ľudí, ale pre efekt. Tak by sa dala nazvať "oprava" chodníkov tesne pred volbami do Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) na konci minulého roku. Celé obdobie si úbohý stav chodníkov v meste nikto nevšimal. Neboli peniaze. Tie sa zázračne našli v čase ekonomickej krízy a čuduj sa svete, pár dní pred voľbami do TSK. Tak či onak, potrebný počin. Ibaže kvalita takto vykonanej práce na seba nenechala dlho čakať. Dlhé trhliny a popráskaný nový asfalt je vidieť nie len na frekventovanej Soblahovskej ulici, ale aj na Električnej v okolí cestného mosta (pri zástavkách prímestkých autobusov, ktoré spolufinancuje TSK). Ako som už spomínal, minulý rok v tejto časti prebehla výmena úplne zničeného povrchu chodníkov. Starý asfalt bol odstránený a nahradený novým. Ten už po niekoľkých krátkych mesiacoch začal praskať a objavili sa dlhé trhliny.
Fotené 15.3. 2010, teda necelých päť mesiacov od opravy. Príklady by sa našli aj na Soblahovskej ulici. Trhliny vôbec nie sú len na okrajoch chodníkov. Sú na pôvodných miestach a teda aj v strednej časti. Tak si to predstavme. Voda, zima, mráz, to celé na štvrtú a... Chodníky na jedno volebné obdobie?
Koľko zím ešte vydržia, kým sa dostanú do stavu pred rekonštrukciou? Ľahko rozoberateľná dlažba sa v Trenčíne veľmi neujala. Je nákladnejšia. Kvalita už opravených chodníkov je však miestami mizerná. Možno by nebolo zlé navštíviť neďalekú Viedeň. Kvalita podobných opráv je v porovnaní s Trenčínom až žalostne priepastná. O opravách ciest ani nehovoriac. Každopádne o pár rokov, možno pred voľbami, zaplatíme ďalšiu opravu. Hlavne nech sa "opravuje".
Článok poukazujúci na rovnaký problém bol nedávno zverejnený aj na trencin.sme.sk.
Trenčín, "Mesto pre ľudí". Foto: J. Sjekel
Pokračovanie druhou časťou nájdete tu.
