Územný plán
S tým majú úradníci naozaj veľký problém. Časy, kedy sme povinne vyfarbovali zvieratká a stromčeky, museli rozoznávať farby, sú nenávratne preč. Územný plán je totiž plný farieb a nie každý úradník sa v nich dokáže orientovať. Čuduj sa svete, najviac im robí problém farba označujúca zelené plochy či parky. Rok čo rok. Človek by mohol mať až pocit, že farby nie sú ich silná stránka. Problém je však niekde úplne inde. Aby som bol presný. V územnom pláne. Nevyhovuje stavebnému lobingu.
To čo predviedli pri kauzách Riviéra či Ginko už celkom odhalene odráža kvalitu ich práce. Výsledok? Hrubé porušenia zákona a totálne ignorovanie územného plánu. Zrezané Ginko denne reprezentuje „kvalitné“ rozhodnutia mestských úradníkov.
Čerpanie fondov z EÚ
Do volieb vstupovali „Vaši ľudia“ z SDKÚ a KDH spoločne. V ich programe nájdete financovanie projektov aj z fondov Európskej únie. Spomína sa kino Hviezda, vysokozdvižný vozík na Brezinu, ba dokonca cyklotrasy či lávka cez Váh. Podobným spôsobom mal byť financovaný podchod pri Hotely Tatra či „olepená“ (bývalá) lekáreň na Mierovom námestí. Tam sa má presunúť informačné centrum pre kultúru a cestovný ruch. Rekonštrukcia podchodu je v nedohľadne, turistické infocentrum taktiež. Dokedy? To asi ani v Bruseli nevedia. V Trenčíne zavládlo ticho. Kino Hviezda má svoje lepšie časy dávno za sebou, lávka cez Váh zostala len na predvolebných vizualizáciach a cyklotrasy? To bol len taký predvolebný žart. Na tie sa tu my predsa nehráme. Čiže „zacvaká to Brusel“, inak fertych mariška.
Čím to je, že po voľbách zostalo ticho? Skôr než s finančnou, bude asi problém s kvalitatívnou krízou jednotlivých vypracovaných projektov. Projekty, na ktorých pracujú len a len úradníci. Predložené a neschválené projekty odzrkadľujú kvalitu predkladateľov. Z rovnakého dôvodu sme čakali aj na osvetlenia prechodov. Projekt sa im vracal na prepracovanie. Možno by postačil „zájazd“ do Skalice, kde fondy z EÚ čerpajú minimálne veľmi slušne.
Bezdariérovosť
Chodníky, prechody, vstupy do obchodov, úradov, zástavky MHD a podobne, to nie je len pomoc zdravotne postihnutým! Je to veľké uľahčenie mamičkám (a vzorným oteckom :-) ) s kočíkom a tiež starým ľuďom. Dňa 1. februára 2009 vstúpil do platnosti zákon, ktorý legislatívne upravuje prechody pre chodcov so zrakovým postihnutím či úplne nevidiacim. Cez pána poslanca Krátkeho sa podarilo dodatočne (!) osadiť takúto dlažbu pri Masaryčky centrum (bývalé Masarykove kasárne).
Dodnes náprava nenastala.
Ibaže naši zodpovední úradníci ju nie len povolili osadiť zle, ale aj úspešne ignorujú nápravu stavu, na ktorý dohliadali. Inak na stránkach mesta si môžete prečítať v článku z 3. 2. 2009 o telesne postihnutých, že „zároveň mesto prostredníctvom stavebného úradu dohliada na legislatívu v rámci stavebnej činnosti.“ Nie len papier, ale aj web znesie.
Koncom minulého roka prešiel rekonštrukciou chodník na jednej strane Brančíkovej ulice....
....ako dokazujú fotografie, ani na jednej strane ulice nebola spravená bezbariérová úprava, či osadená dlažba pre nevidiacich. Takže neviem, aký dohľad stavebného úradu má autor textu na stránke mesta (z 3. 2. 2009) na mysli, keď je úpne evidentné, že jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Toto nie je ojedinelý prípad, ale bežná realita v krajskom meste.
Inak v krajskom meste ide o jediný takto „(k tomu zle) upravený“ prechod pre chodcov. Ako pozitívny príklad sa dá v tejto problematike uviesť Trnava. Tam minulý rok vedenie mesta zisťovalo potreby obyvateľstva v oblasti bezbariérovosti. Anketu je v elektronickej podobe možné vidieť tu. Trnava, no nie len ona, už systematicky buduje takéto prechody. Zmeny sa črtajú aj v MHD, s rekonštrukciou pešej zóny alebo na sídliskách. O tom môžeme v tomto krajskom meste len snívať.
Trnavské bezbariérové prechody s osadenou dlažbou pre nevidiacich a slabozrakých:
....takto upravené prechody však nájdete nie len v Trnave, ale aj Prešove, Žiline, Bratislave, Viedni...atď.
Park gen. Milana Rastislava Štefánika
Stav mestského parku, ktorým denne prejdú stovky ľudí, bol a ešte stále je v zlom stave. Chodníky, lavičky a celkovo mobiliár nutne potrebujú obnovu. Chodníky sa po zverejnení na blogu na zimu aspoň zaplátali. Upozornení bolo počas roka niekoľko. Ignorovali upozornenie v januári 2008 v „Otázkach a odpovediach“, v lete opäť a to aj v novinách ECHO. Nič sa však nedialo. Zostalo len pri sľuboch. Všetko som podrobne popísal v tomto článku. Po zverejnení nastala po dlhých mesiacoch aspoň dočasná náprava. Busta gen. M. R. Štefánika dodnes úplne opravená nebola.
Nuž aj toto je ďalší príklad kvality cellerovej administratívy. Fakty jednoducho nepustia.
Čierna skládka pri železničnom moste
Už je to viac ako rok, čo na túto skládku boli zodpovední úradníci upozornení. Vie o nej aj kancelária primátora. Je zbytočné sa rozpisovať. Chronológia nelegálnej skládky je graficky zmapovaná v tomto článku. A toto je dnešný stav:
Takýto stav je možné vidieť na úseku hrádze medzi žel. mostom a krytou plavárňou. Už viac ako rok. Čo dodať.
Priemyselná zóna
V čase finančnej krízy, kedy sa investičný kapitál starostlivo zvažuje je naozaj neľahké nájsť investora na vytvorenie pracovných miest. Zvlášť v oblasti s vyššou pridanou hodnotou, ktorú Branislav Celler prezentoval v predvolebnom čase. Posledné voľby sa konali v roku 2006 a finančná kríza sa začala skloňovať koncom septembra 2008. Ako mi bolo oznámené na cestovnom veľtrhu v apríli 2008 v Brne, s potenciálnymi investormi sa rokuje. Presvedčivo to neznelo ani mne, ani jemu.
Časť pozemkov vlastní holandská developerská spoločnosť CTP a časť mesto Trenčín. Ani jednému sa nepodarilo pritiahnuť žiadneho investora. Mesto sa vraj blíži k záveru rokovaní. To, či primátor splní jeden zo svojich predvolebných sľubov (investície s vyššou pridanou hodnotou) sa máme dozvedieť v najbližších týždňoch. Veriť je ťažké. Aj druhý cestný most sme mali začať stavať na začiatku roka 2006.
To, prečo sa spoločnosti CTP nedarí prilákať investície je pre mňa istá záhada. Zvlášť, keď vidím ako v minulom roku napredoval CTP park v brnenskej priemyselnej zóne a tú martinskú si dokonca pochvaľujú! Mesto Martin totiž zaviedlo minulý rok protikorupčné opatrenia. Presadené primátorom. Cena: 400tis. sk. Opatrenia pre denník SME vyzdvihlo aj britské, americké či holandské veľvyslanectvo. To posledné spolupracuje s holandskými investormi. A teda aj s CTP invest. Sami priznali, že pri ich investovaní na Slovensku sa stretli s náznakmi korupcie. Tie podľa ich slov v Martine nenašli. S úradníkmi boli v Martine spokojný. Či sa s korupciou stretli aj v meste Trenčín môžeme len hádať. Faktom však zostáva, že Trenčín má dobré železničné aj diaľničné napojenie, leží na trase Sever – Juh (potenciálny poľský a dobre dostupný rakúsky či maďarský trh) s napojením na český exportný trh. Pritom mesto Martin leží predsa len trochu mimo potenciálneho diaľničného ťahu. Prečo sa nedarí prilákať investorov je pre mňa aj naďalej záhada.
A dalo by sa samozrejme pokračovať.... Nie, nie, toto nie je „Mesto pre ľudí“ ako sa nám to snažia nahovoriť.
Primátor v rozhovore ďalej dúfa, že „jeho aj celú jeho administratívu vnímajú ľudia pozitívne a nie cez hanebné označenie úradník“ Označenie „úradník“ mi hanebné nepripadá, hanebné mi pripadajú niektoré rozhodnutia samotných úradníkov. Primátora nevynímajúc. Niekto múdry raz povedal, že „kvalita podriadených odzrkadľuje kvalitu nadriadeného.“ To bolo vidieť aj pri našej utešenej mestskej polícií.
Primátora sa však jednoducho obchádzať nedá. A to nech sa snažím akokoľvek. Tento fakt potvrdzuje aj organizačná štruktúra mesta. Je jednoducho priamo zodpovedný nie len za svojich podriadených, ale aj za svoje vlastné rozhodnutia. Skutočnosť ukazuje, že sú často krát nie len na hrane zákona, ale aj ďaleko za ňou.
No a mne zostáva dúfať, že mi raz v Klientskom centre aspoň „vysvečko“ overia. Je na ňom totiž moje meno.
Obrázok prebraný zo "Sprievodca mestským úradom v Trenčíne" z www.celler.sk
