Začnem najskôr malou chronológiou. Jediná „spomienka“ v podobe pamätníka na tohto velikána našich (ale aj českých a francúzskych) dejín bol slávnostne odhalený v roku 1938. Hlavnou súčasťou pamätníka bola

bronzová socha M. R. Štefánika v nadživotnej veľkosti. Bola osadená na strednom pylóne spolu s bočnými legionármi a slovenskou rodinou z pieskovca na druhej strane (časti z nich sú odložené vo vonkajších priestoroch mestského múzea, kde chátrajú). Štefánik bol tŕňom v oku komunistom. A tak bol v roku 1953 zvalený na zem ako súčasť prvej časti jeho zničenia. Niekoľko dní ležala jeho spomienka potupne pod pamätníkom, až do jeho úplného odstránenia a roztavenia. Údajne istý pán z neďalekej Mníchovej Lehoty našiel odvahu a „uťal“ Štefánikovi hlavu. Tú mal počas komunizmu skrytú niekde vo svojej záhrade tak, aby sa na to nikdy neprišlo. Možno prorocky tušil, že „totalita - naša priateľka“, nebude večná. Po zmene režimu nastala príležitosť na zmenu. V roku 1998 bol generálovi odhalený v parku pamätník od akademického maliara Juraja Oravca, kde hlavnou súčasťou je zachránená hlava z päťdesiateho tretieho.
Vrátim sa k podstate problému. Keďže po desiatich rokoch sa objavili deštrukčné problémy v podobe odpadajúceho obkladu po obvode pamätníka, vyžaduje si pomerne malú a ani nie finančne náročnú rekonštrukciu.

Stav pamätníka počas letnej sezóny.

Stav pamätníka počas letnej sezóny.

Stav pamätníka počas víkendu (1. 11. 2008)
Pamätník je situovaný v parku na hlavnej pešej spojnici medzi železničnou a autobusovou stanicou s centrom mesta. V mieste, ktorým denne prejde niekoľko stoviek ľudí. A to nie len Trenčanov, ale aj tzv. cezpoľných. O turistoch, prevažne počas sezóny nehovoriac. O stave chodníkov v spomínanom parku sa veľmi zmieňovať nebudem. Aj tie sú na okraji záujmu nie len primátora Branislava Cellera, ale aj mestských poslancov. Ono veď koho by dva - tri roky pred voľbami trápil stav chodníkov v mestskom parku. Zlý stav samotného pamätníka bol evidentný už na konci roka 2007. Na tento problém som upozornil 23.1.2008 (!). Bolo prisľúbené, že „v každom prípade zabezpečia nápravu“.

Upozornenie prišlo už 23. 1. 2008. Nestačilo.
Kto by očakával predsezónnu sebareflexiu úradníkov a zodpovedných, prepočítal by sa. Úspešne tento problém ignorovali na www.trencin.sk v časti „Otázky a odpovede“ nezverejňovaním ďalších upozornení. Za túto časť webu inak zodpovedá kancelária primátora. To len pre poriadok.
Dňa 25.7. 2008 sa v regionálnych novinách ECHO objavila fotografia upozorňujúca na tento stav s odvážnou víziou na zmenu. Výsledok snáď písať nemusím.

Ignorovali aj regionálne noviny ECHO (25. 7. 2008)
Zdá sa to ako banalita, že? Ak by nešlo o Štefánika, asi by som súhlasil. Ibaže toto je typický príklad brutálnej ignorácie problémov ľudí, žijúcich v našich mestách (mestské časti v Bratislave vedia o čom píšem). A pritom by stačilo (často krát) málo. A to aj bez finančne náročných investícii. Ako môže človek „veriť“ poslancom (o primátorovi nehovoriac), že pri hlasovaniach o dôležitých ekonomických a strategických rozhodnutiach, budú zodpovedne pristupovať k danému problému. Nezaujato a bez tvrdého, napríklad stavebného lobingu v pozadí. Veď oni ani nie sú schopní zabezpečiť základné veci pre ktoré im dalo tých pár neznechutených ľudí svoj hlas! Niekedy netreba veľa, ibaže to by sme nemohli mať v mestských zastupiteľstvách skorumpované a posluhovačné svine, ktorých jediným cieľom je chamtivosť a finančná nenažranosť. V lepšom prípade Vás pri verejnej diskusii o niekoľko poschodovom polyfunkčnom objekte v blízkosti obytných domov pošle mestský poslanec (Ľ. Sámel (SMER-SD, ĽS-HZDS)) "von z mesta". Nech si idete bývať na dedinu, keď sa Vám nepáči.
Sme im (okrem volieb) ukradnutí. A my sme kapitulovali. Nie je to ich chyba, ale naša.
Fotogaléria stavu chodníkov v mestskom parku takmer v centre mesta Trenčín:








