Chiang Rai je jedno z najstarších miest v Thajsku, aj keď to na miestnej architektúre nie je až tak poznať. Tá je skôr nezaujímavá i keď aj tu sa dajú navštíviť budhistické pagody. Zato oveľa viac zaujímavosti nájdete v okolí mesta. Len si treba prenajať auto so sprievodcom, v našom prípade to bola rázna sprievodkyňa, hlavne čo sa týkalo jazdy. Takže sme pomerne dlhý výlet stihli za jeden deň.
Začali sme návštevou komplexu Wat Rong Khun, ktorý je známi skôr pod menom White Temple. Aj keď sa nejedná o žiadnu pamiatku, bol postavený a sprístupnený v roku 1997, ale aj tak sa oplatí toto miesto navštíviť. Pôsobí noblesne gýčovito. Keby niekto hľadal hlavné mesto gýču, tak toto je jeden z horúcich kandidátov. Je to veľký areál s množstvom vyčačkaných palácov akoby z cukrového snehu, ktoré sa tešia veľkej pozornosti domácich aj turistov a každý sa pred nimi fotí.
Od White Temple naša cesta smerovala na sever, až k Barmským hraniciam v meste Mae Sai. Cestou tiež narazíte na zaujímavé miesta kde sa oplatí zastaviť. Prvým je dedina horských kmeňov. Ich život je už poznačený komerčným turizmom a skôr tu kúpite suveníry vyrobené v Číne ako ich vlastne. Môžete sa však s nimi porozprávať popri tom ako tkajú látky, alebo strúhajú sošky. Ak si chcete odniesť nejaký suvenír, tak odporúčam kupovať práve takéto veci. Dedín s horskými kmeňmi je na severe Thajska množstvo a našťastie nie do všetkých sa dostali turisti, hlavne tých odľahlejších a menej prístupných. Ich obyvatelia, zvyčajne pochádzajúci z Barmy, odkiaľ ich vyhnala vojenská diktatúra a tu žijú ešte svojim tradičným spôsobom.
Ďalšou zástavkou bola Monkey cave. Názov zrejme dostala podľa množstva drzých opíc, ktoré tu pobehujú a neváhajú na vás aj zaútočiť keď vám chcú niečo zobrať a vy sa bránite. Preto si treba hneď pri vchode zobrať palicu slúžiacu na ich odháňanie. Okrem opíc je na vrcholku hory aj jaskyňa s budhistickou svätyňou a z prilahlej terasy je pekný výhľad na široké okolie.
Sever Thajska, to je hlavne zlatý trojuholník, územie na pomedzí Thajska, Barmy a Laosu. Oblasť kde sa ešte v 90-tych rokoch minulého storočia turistom neodporúčalo vôbec chodiť, kvôli bojom medzi výrobcami ópia. Práve ópium je to čo preslávilo túto oblasť. To sa tu aj napriek vysokým trestom pestuje a vyrába dodnes. Históriu tejto drogy si môžete pozrieť v Múzeu ópia. Predstavia vám tu nie len jeho výrobu, ale aj spôsob konzumácie a aké dôsledky to môže mať pre vaše zdravie a psychiku. Už vstup navodzuje atmosféru vplyvu drog na naše vedomie. Múzeum je vytvorené na vysokej úrovni a takmer ku všetkému sú interaktívne ukážky alebo modely. Jeho rozsiahle priestory umožňujú pohľad na túto drogu z rôznych uhlov histórie. Odporúčam to vidieť, je to silný zážitok.
Múzeum sa nachádza neďaleko dediny Sob Ruak, na sútoku riek Mekongu a Ruak, ktorý tvorí hranicu troch štátov. Thajska, Barmy a Laosu. Na rieke Mekong je čulý lodný ruch a nie je problém sa loďkou prepraviť do Laosu. Pokiaľ ale chcete zažiť čulý pohraničný ruch je treba ísť do mesta Mae Sai, najsevernejšieho mesta Thajska, ku hraničnému prechodu s Barmou. Hraničný most neustále pulzuje dopravou a množstvom obchodníkov, ktorí prichádzajú z Barmy predať svoj tovar. Hneď v okolí prechodu je množstvo stánkom prakticky so všetkým, od jedla až po tablety.
Pozrite si:
1. časť - Juhovýchodná Ázia - Mandalay (Barma)
2. časť - Juhovýchodná Ázia - Bagan (Barma)
3. časť - Juhovýchodná Ázia - na cestách po Barme
4. časť - Juhovýchodná Ázia - jazero Inle (Barma)
video - z nášho výletu po jazere
5. časť - Juhovýchodná Ázia - budhistická Barma
6. časť - Juhovýchodná Ázia - Rangoon (Barma)
