Vojde k posteli pacienta, ktory ho volal, zlahka ho zdvihne do tvrdeho narucia, neberie ohlad na bolesti a tlak na vychudnute pacientovo telo. Zlozi ho na toaletu, a bezi dalej. Odbila presne hodina od posledneho prijmu tekutin. Prechadza z izby do izby, od postele k posteli a podava pohare. Chce sa, nechce sa musi sa pit, inac ON idealny zdravotnik pomoze. Vracia sa k pacientovi na toalete , berie ho do ruk a poklada na vysponovanu postel. Tvrdymi rukami oskrie lopatku pacienta, ukaze sa krv. Bystre oko zbada cervenu tekutinu a zachvilu sa vracia a dezinfekcnymi roztokom a strerilnym krytim. Obleje poranene miesto palivou tekutinou, pacient zakrici od bolesti, ON pozrie a kedze vyznam slova mu nic nevravi, zakryje vydezinfikovane miesto.
Prisiel cas na meranie vitalnych funkcii v pravej ruke vycaruje tlakomer a vlavej teplomer. Chorych ani neprebudza, vystiera im ruky a namotava manzety, vtlaca im do podpazusia teplomer.Udaje su okamzite zaznamenane do dokumentacie. Nachystane lieky su 100% presne podane, aj hypertonik s aktualne podivne nizkym tlakom dostane svoju davku hypertenziva.
ON navstivi aj prazdnu postel pacienta, ktory je momentalne na toalete,vysvetli (mu) spravne uzivanie niektorych liekov, ich ziaduce aj neziaduce ucinky a vyzera mudro. Prazdna postel na nich ticho pozera a ON vychadza z izby splnit dalsi vykon.vleti na vedlajsiu izbu, oslovi choreho, ze je nutny odber krvi.pacient si lahne,natiahne ruku a ON sup a...nic skumavka ostava prazdna- modre miesto na ruke nebola zila. A znova sup a sup a ...tvrdohlavy , dokonaly zdravotnicky pracovnik picha a picha,bezcitne nivoci. A tu zrazu predsa - krv, ziadna radost, len dalsi neuspech.nabrata krv nedosiahla stanovenu hranicu odberu. Pacientovi sa vtlacaju do oci slzy.
Chceli jeho predkovia práve toto, keď sa im zdali sestry viac citlivými ľuďmi ako dokonalými strojmi? Kde sú sestry, o ktorých počul rozprávať ? Ľudské, usmievavé, sestry s hmatom, teplom, s pochopením. Kto sú tie sestry, čo vedeli frflať na počasie, na skoré vstávanie? Nežné a milé čo si vedeli sadnúť na posteľ a vysvetlovať s krásnym, živým a spýtavým pohľadom čakali na pochopenie informácií.
Sestry, čo nosili srdce na hrudi, aby boli bližšie k tým, čo ich potrebujú.
Čas plynie iba dopredu.
A ONI sa nezdržiavajú - nepotrebujú piť, ani jesť, nepotrebujú rozprávať, nepotrebujú sa pýtať, a nepotrebujú ani návštevu toaliet.
A NÁM všetkým nebude jedno, že „TÍ ČO NEVEDIA PRIJÍMAŤ, NEVEDIA ANI DÁVAŤ".
