Kresťanstvo v.s. budhizmus

Každý z nás pravdepodobne pozná desatoro božích prikázaní, kde je napísané, čo by sme mali a akoby sme mali robiť, správať sa a žiť. Ale nie je dosť zvláštne riadiť sa podľa zákonov, ktoré vznikli pred niekoľkými tisícmi rokmi?Veď doba sa už medzi tým veľakrát zmenila. Ľudia sú iní, prostredie je iné, podmienky sú iné...len akosi tieto prikázania, ani kresťanstvo sa nejak zvlášť "neponáhľa" zmeniť sa, prispôsobiť. Možno preto o sebe tvrdia, že stojí na pevnej skale. (Stagnuje.)Budhizmus má tiež svoje výhody a nevýhody. Svoje pre a proti.Je voľnejšie, prispôsobivejšie, možno práve preto, že je to mladšie náboženstvo.Zbožňujem Zen-budhizmus.Hlavne pre jeho otvorenosť voči všetkému, prijatiu všetkého, pochopeniu zmyslu mlčať. Zen je myslenie všedného dňa.(Bašó)Porovnajme si nejaké pasáže:Kresťanstvo-Ja som Pán,Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.Takže prvé božie prikázanie ukazuje nášho Boha ako "pekného sebca". Pritom nám v biblii tvrdia, že "on" je v nás, že "on" je my.Zen-Budha je to, čo ste vy.Zen ukazuje na to, že sme viac než sa cítime.A čo celibát? To asi všetci vieme, zlo prináša ďalšie zlo...katolícky kňazy majú predsa tiež svoje túžby a potreby, koho klamú? Snáď len sami seba.Zen nezakazuje potrebu vášne.Zen renoltuje proti logike. Zen sa bráni dualizmu. Dualizmus delí svet na kategórie: ja a ty, mám a nemám, tu a tam, včera a zajtra. Nástrojom tohto delenia sú slová. Veda a filozofia stoja práve na nich. No ten, kto sa naučí opakovať myšlienky iných, hoci aj tých najmúdrejších, nestáva sa mudrym, len sa pýši cudzím perím.Zen nepopisuje sladkosť cukru, strčí nám ho do úst.Žijeme v strese, nikdy nemáme čas.Príliš mnoho myšlienok, príliš mnoho prianí.Nekontroľovateľné myšlienky rozptyľujú, uberajú energiu.Je veľa náboženstiev, vyberme si "trebárs" aj z každého, pre nás to najlepšie, najkrajšie, to pravé, pre skoré a správne splnenie nášho poslania tu na Zemi.Veľa šťastia.