Choroba, úraz, či nevládnosť sa dotýka všetkých. Nie len tých, ktorých sa to týka, ale aj nás , čo sme s nimi v bezprostrednom kontakte. Týka sa Teba, lebo Tvoj priateľ, či príbuzný Ťa potrebuje. Týka sa Vás neznámych, lebo veľmi ľahko môžete byť niekým v dianí. Niekým na nemocničnom lôžku.
Len choroba a smrť si nevyberá. Ale všetko živé má na výber. Ty aj Ja.
Otvor si oči.
Pozri sa ako sa ležíš v posteli, kde o Teba nikto nezakopne. Nie pre neochotu, ale pre nevládnosť, pre únavu, pre to, že nikto sa nerozdvojí a práve Ty môžeš byť ten druhý. Sám, pre strach, či nedocenenie iného. Pre nepochopenie a pre Tvoje bývalé :“Mňa sa to predsa netýka“
Kde máš zdravého príbuzného? Je v práci?
Áno, je zdravý a musí pracovať. Nemá čas, ani prostriedky, aby sa o Teba postaral.
Kde máš priateľov? Lietajú po vonku, zabávajú sa?
Áno, aj Ty si bol jeden z nich. Boli to dobré, veselé časy. Keď Ti ani nenapadlo niečo riešiť, lebo : “ Mňa sa to predsa netýka “ .
Otvor si myseľ a nazri za sklenené dvere, kde Ťa pohltí pach dezinfekčných prostriedkov, kde ťa vtiahne smäd farieb. Tam, kde Ti Tvoje srdce stiahne tieseň samoty, bolesti, smútku.
Pozri do prázdnych očí, ktorých pohľad môže byť čoskoro Tvoj. Zachyť vo vzduchu plávajúcu ruku nevládneho. Pohlaď rednúce vlasy a usmej sa na tvár, ktorú zavlažujú slzy.
Ležíš a čakáš kým príde na Teba rad. Je Ti jedno, ktorým smerom, len nech príde zmena.
