Môj neplánovaný rozhovor s predajcom v NAY

v elegantných topánkach ! Omalú chvíľku sa pri mne pristavil jeden z nich, trpezlivo a ochotne mi vysvetloval rozdiely medzi foťákmi - mne, úplnému laikovi:-))Netrápila som ho dlho a povedala som mu, že jeho odbornému výkladu moc nerozumiem, ale že ktorý by si vybral on.Ani nezaváhal a ukázal mi jeden z výberu za sklom- nebol najdrahší, ani nejaký inak veľkolepý podľa vzhľadu. /Ako žena,veľa dám aj na vzhľad:-)/Tak sme sa rozprávali, nakupujúcich tam skoro nebolo.Veď hej,bol čas obeda.Uvedomla som si, že prešľapuje z nohy na nohu, myslela som, že je so mňa nervózny, tak som mu povedala, že somnou nemusí čakať, nech si ide sadnúť.Nato som sa dozvedela, že "oni" nesmú sedieť v pracovnom čase !"A to ste celý deň na nohách v tomto?" a ukázala som mu na topánky"Áno""Akú máte pracovnú dobu?""Striedavo dvanástky.Dohromady okolo 180 hodín.""No ja by som tu v niečom takom nestála ani hodinu.To Vám nemôžu zaobstarať pohodlnejšiu obuv?Taká veľká firma a nestará sa..."":-) každý z nás má obuté, čo si kúpi.""Aha.A aspoň ako často Vám na obuv prispievajú?Veď takéto topánky niesú určené na denné nosenie.Raz-dva sa zničia.""Prispievať?To je vtip? :-)) Čo som tu, niečo také ich ani nenapadlo.""No, ale veď vy ich reprezentujete, na košeli je ich logo a inak kašlú na to ako vyzeráte?V čom chodíte? Vtakých topánkach by mi nohy odpadli po jednej šichte.."chcela som odľahčiť situáciu, ale na to som ako odpoveď dostala šokujúcu informáciu" Väčšina z nás má problémi s nohami"Svoj údiv a rozhorčenie som nemohla dať viac najavo, môjho "spoločníka" privolal pohľadom ďalší zákazník.Cestou domov som rozmýšľala, či na Slovensku existuje firma, ktorá sa stará a dbá o svojich zamestnancov.