V dotazníku bola posledná otázka nepovinná : Stretávate sa vo svojej práci s inými problémami, na ktoré by ste nás chceli upozorniť? Tu je priestor na Váš komentár alebo vpíšte ľubovolný text pred odoslaním dotazníka.
Rada by som upozornila, že niekde boli žiadosti na odpoveď, ale keďže bol dotazník anonymný a my nemáme záujem niekoho nasilu vyhľadávať a poprípade mu nechtiac ublížiť ním udanými názormi, či príkladmi, prosím, kľudne sa obráťte na stránku www.asapoz.eu .
Odhalenia? Pre niekoho áno, pre niekoho nie. V každom prípade, smutné čítanie. A nie je možné to dať na jeden papier, do jedného blogu.
-nemám už chuť robiť sestru /desiatky sestier a PA/
-nemám silu , som unavená/desiatky sestier a PA/
-ja som sestra, prečo musím robiť aj za iných? /sanitár, upratovačka, servírka, lekár
- „platové podmienky...sestra bez vysokošk. vzdelania, bez špecializácie má plat 320 eur.....“
-„ nezáujem nadriadených, a lekárov ako stihnem urobiť všetko čo naordinujú, aj keď musia vidieť, že niekedy to nie je technicky a časovo možné, je im to jedno. Niekedy sa v práci necítim ako človek ale ako nula, ktorá nikoho nezaujíma, nič ju nebolí, nepotrebuje jesť ,ani piť........“
- „Nedostačujúce zabezpečenie personálu jednotlivých zmien ! Prekračovanie týždenného pracovného času na 57,5 hod, bez súhlasu zamestnanca. Ohradzovanie sa vedenia odd. na náš plat /som vedúca sestra a mám nižší plat ,ako Vy/“
Toto je len vzorka z 216.pripomienok, sťažností, či odhalení nedostatkov, z celkového počtu 692. sestier v sekcii sestier pri štandardnom lôžku.
O nepekných veciach , ktoré sa dejú, sa píšu litánie, nafukujú sa do rozmerov zemegule. Pritom, ak aj spravíme niečo zlé, nespravíme to naschváľ, alebo vedome. Na rozdiel od tých hore, ktorých sa naša „malá“ vec netýka.
Sme sestry a bývame unavené vecami, ktoré nie sú našou prácou. Unavené ľuďmi, ktorí nie sú naši pacienti.
Bývame pod tlakom, nášho vedenia, ich výrokov : „keď sa Ti nepáči, nech sa páči“ . Dokedy si myslia, že tieto vyhrážky nebudú na smiech? Už na smiech sú. Sestier je málo a ešte desiatka respondentov napísala, že plánuje opustiť naše rady.
Sme pod tlakom nemohúcnosťou pomôcť, lebo nikto nás nepočúva.
Našou chybou ,našou vinou je to, že sme sestry, že robíme čo pacient vyžaduje, čo potrebuje. Preto vykonávame práce , ktoré nie sú ani v našej kompetencii. Napriek všetkým rizikám. Ale niekto ich urobiť musí.
Neboli by sme unavené a znechutené, keby sme si robili len svoju prácu. Vo vyhovujúcich podmienkach, s vyhovujúcimi prostriedkami, s dodržanou personalizáciou.
Predstava ideálnej sestry na Slovensku je ticho počúvať, nevyjadrovať sa, zatvárať oči pred rôznym jednaním, pracovať s tým čo dostane pod ruky. Bez nápadov, bez názorov.
A ešte jedno veľké moje poďakovanie :
Nedávno som bola aj ja pacient, každému naokolo som rozprávala o super prístupe tímu – sestier aj lekárov, ktorí boli v ten deň pri mne. Striedavo ma držali za ruku, podporovali ma, chválili... a ja si to veľmi vážim. Veľa to pre mňa znamená ešte aj teraz. Ale spravila som čo robí veľa ľudí, ktorých sa akože vec zdravotníctva netýka – tých na druhej strane. Zabudla som ich pochváliť a verejne im poďakovať na „vyšších“ miestach, ale urobím to. Aj keď viem, ako to s chválami, ak už nejaké sú býva – zmiznú. Odmena, pochvala žiadna.
Tí, čo nepočúvajú hlas sestry, bojujú proti zdraviu.
Tí, čo škodia sestre, ubližujú pacientovi.
