vracajú sa mi spomienky na moje detstvo.Niektoré veci si pravda nepamätám, len ich viem z rozprávania.Mám o rok mladšieho brata-teraz to je už nič,ale vtedy, som bola pánom ja:-)Moja mama hovorí, že keď bolo dlhšie ticho, niečo sa dialo. Keď začula moje : "mám ápad" /nápad/, len čakala kedy k čomu príde.Keď mama niečo robila na poschodí, ja som niečo robila na prízemí. Jasné, že aj s mojím bratom:-)Ja som vymyslela, on pomáhal.Príbeh o múke.Moja mama prala, kúpeĺňa bola na poschodí. Ja s bratom sme boli na prízemí v kuchyni a vyberali, čo len linka pustila-takže všetko.Hrnce s buchotom na jednu kopu, potom prišiel môj "ápad". Spravili sme si veľkú "snehovú kopu" priamo v strede kuchyne. Nakopu sme vysypali všetku múku čo sme našli, kryštálový cukor, práškový cukor, soľ, strúhanku, proste všetko čo by zväčšilo našu kopu.Keď bolo dlho ticho moja mama zišla dole a vraj ju skoro šľak trafil.Tak z našej kopy aspoň povyberala čo sa dalo- hrozienka, oriešky, kocky cukru a ostatné, no a s ostatným sa už nedalo nič robiť.Príbeh o oblečení.Kým mama upratovala kuchyňu, my sme boli radšej na poschodí. Ale to nevadilo, tam boli skrine plné všeličoho.Od oblečenia, posteľné prádlo, vreckovky, proste všetko.Poctivo sme kus po kuse vyberali, poriadne vytriasli a hodili na kopu,Rástlo to rýchlejšie ako v kuchyni.No čo vám budem vyprávať.Prišla mama, museli sme ísť spať a ona musela skoro všetko žehliť, keďže sa do tej kopy tak dobre skákalo z postele.Vyparatili sme ešte kopec iných vecí, ktoré bližšie nepopíšem, ale napríklad oklamali sme moju mamu, teda môj brat oklamal, ale bol to môj nápad, že ma zrazil vlak.Prišiel domov akože uponáhľaný s plačom, krikom, ja som v zápätí vtrhla dnu, no myslela som, že mama má infarkt, rýchlo sme jej museli dať vodu.Mala som krásne dlhé vlasy pod zadok, raz dedo strihal brata, tak aj ja som chcela ,tak ma babka ošvácala úplne nakrátko.....Je toho tak moc-moc...chudera moja mama:-)No a Bibka?Bibka bola oproti mne anjel.Možno preto, že som bola stále s ňou, nemala kedy vyvádzať.Stačila jej ceruza, čo najviac papiera a ja som si mohla kľudne porobiť.Až na to, že pri nej nebolo nikdy ticho- jej jazýček je v nepretržitej prevádzke. Takže až na to, že jej jazýček je v nepretržitej prevádzke, nikdy nevyviedla ani nič podobné tomu, čo bolo u mňa na dennom poriadku.Aj sa lepšie učí ako som sa učila ja. Viete, že ide na 8 r.gymnázium? Tak už viete:-)Má pred sebou veľké ciele, o akých som ja ani nesnívala. Mne stačí moja rodina zdravá a spokojná. Ona je ešte moje malé dievčatko s blonďatými vláskymi a modrými očkami. Čoskoro vyrastie a začnš napĺňať svoj sen. Ale ja tu pre ňu budem vždy, keď bude /neskôr/ potrebovať prístav.
