Predvčerom poobede,včera doobeda a dnes ráno

Všetko to zčalo predvčerom poobede, keď sme sa s Majou dostavili na naše oddelenie pre styk s poisťovňami, ktoré "má" s nimi komunikovať. Cieľom návštevy malo byť zaučenie do nového bodovacieho systému.Usadili nás tam k počítaču, Maja sa chopila myšky a blikala a blikala, kde jej kázali. Maja len zúrivo behala myšou po obrazovke a nestačila sa diviť, koľko nových, ďalších a zbytočných tabuliek sa otváralo. ja som už dávno predtým prestala sledovať, čo sa deje na monitore, ale sledovala som Majku-jej udivený pohľad, ktorý sa už, už menil na zúrivý a vnímala som jej zrýchlený dych.S komentárom: "no toto nie!" sa začala zdvíhať a poberať sa na odchod. Jedna z úradníčok udivene pozerala na ňu, že kam ide, že sme ešte len začali.Maja sa nezdržala: "okamžite mi zavolajte vášho nadriadeného!"Úradníčka vybehla a v priebehu sekúnd, sa vrátila aj žiadaná osoba.V tom sa spustila spŕška slov, nadávok....najpodstatnejšie a pamätné Majine slová zneli:"nič sa nestane, keď do kompu hodíte číslo bez desatinnej čiarky, to sa dá opraviť, to nie je problém.Ale, keď ja naje.... do infúzie viac ako je treba, pichnem to pacientovi a zabijem ho, kto sa ma zastane? Kto pochopí, že som mala ešte veľa inej práce? Kto to "opraví"? "Vedúce pre styk s poisťovňami: "ja s tým nič nespravím,obráť sa inde!"Tak sme zavrčali pozdravy a ponáhľali sa späť dorobiť, čo by sme nebyť "zaúčania" už mali urobené.A šup domov.Včera doobeda.Majka: "pán primár, akú máte náladu?""zlú""to je dobré, aspoň vám ju nepokazíme" a blá a blá a blá-problém je u najvyššieho.Primár: "dievčatá,v žiadnom prípade tých 2500-3000 pacientov spätne neopravujte, to nie je vaša starosť."Uff, uff-aspoň niečo.Vrchná v pude sebazáchový zavolala mne a v kľude sme si to "vykvákali".záver, ak nám po polroku nedali, žiadanú sestru, naša administratívna pracovníčka nebude pracovať u nás len na polovičný úväzok, ale na plný a bude bodovať. (Momentálne je na dovolenke, takže august musíme prežiť. Vyzerá to sľubne, však? Len aby to aj pozitívne dopadlo.)Dnes ráno.Maja dofrčala vyzubená.V skoré ránko pri odchode do práce, ešte doma na dvore, "drcla" autom do múrika, poškodila auto, aj kachličky na múriku, po ceste chcela na "škodovke" preradiť na päťku a čudovala sa, že stále skočila trojka. Na chodbe sa nám nahrnulo množstvo pacientov.Pacientov vyľakaných, unavených, rozospatých....a my, ako vždy: HOR SA, ŠUP SA S LÁSKOU DO PRÁCE!