Môj manžel veľmi dobre a rád varil. On všetko, čo robil dobre, robil rád a opačne.
Stačilo sa len dohodnúť, kto bude v kuchyni, lebo ľahko by sa mohlo stať, že obed by zostal nedovarený pri debatách typu „moja mama to tak nerobila“.
Keď sa naša štandardná rodina rozrástla o neštandardných členov, úlohy sme si rozdelili. Mne pripadla kuchyňa a domáce práce, samozrejme za pomoci osadenstva. Všetko ostatné mal pod palcom „vedúci“.
Zo začiatku som vstávala o šiestej, aby bol obed načas uvarený, teraz by som mohla spať do deviatej, keby som sa o šiestej zbytočne nebudila, ale to je iná kapitola.
Jednu kratučkú dobu (z nižšie uvedeného bude jasné prečo) som chodila s dievčatami brigádovať na pár hodín do blízkej pekárne a manžel s chlapcami sa starali o varenie.
Všetko by bolo v poriadku, keby k nám nechodili časté a hlavne neohlásené návštevy. Vtedy manžela nevidíme aj niekoľko hodín. Som presvedčená, že za tú dobu by sa dohovoril aj Bush s Putinom a ešte by sa jeden z nich stihol vrátiť aj domov.
Takáto neohlásená návšteva prišla, keď mali rozvarený obed a preto museli improvizovať. Chlapci dostali inštrukcie, teda blbenku s presným popisom. Bol to naozaj podrobný návod typu „zober čistý hrniec“ a tato sa spokojne išiel venovať návšteve.
Keď som prišla s dievčatami domov a videla pred domom cudzie auto, začala som mať „tušáka“, že bude „sranda“.
Doma však na prvý pohľad vyzeralo všetko v poriadku, stôl prestretý! Chalani mali na tvárach spokojný úsmev. Baby unavené a hladné z brigády sa tešili na obed. Chlapcom nebolo čo vytknúť!
Polievka bola chuťovo celkom dobrá, len vizuálna stránka trochu kazila „umelecký dojem“, no aby sme im nekazili radosť, statočne sme jedli.
Stále som nevedela prísť na to, čo je to za recept. Viem, že chlapi pri varení experimentujú, no toto bolo pre mňa záhadou.
„Čo je to za polievka a ako ste ju varili?“ - predstierala som záujem o nový recept
„Obyčajná „bramboračka“ akú aj ty varievaš, robili sme ju presne podľa receptu čo nám Vlado nadiktoval.
„To nie je možné, ukážte to sem!“
Čítam blbenku, všetko sedí, ale výsledok je niečo nedefinovateľné.
„To bude asi preto, že nemáme majolku , tak sme tam dali tatarku, veď to je skoro to isté.“
„Čo že ste to tam dávali?!“
„Tu je napísané nakoniec majoránku rozotrieť medzi rukami len nám, prosím ťa povedz, ako to dostaneš z tých rúk potom do polievky?“
Chlapci si majoránku pomýlili s majolkou a ešte ju šikovne nahradili tatarkou. Keď sme si predstavili ako to asi dostávali do tej polievky, na druhý chod sme sa ani nepýtali.
Obed skončil v miske nášho psa!
Viete čo sa stane, keď slivkové gule varíte dve hodiny? Niektoré sa rozvaria, ale z tých čo to „prežijú“ sa stanú slivkové tenisové loptičky a je to veľmi trvanlivý materiál.
Keď po niekoľkých hodinách návšteva odišla a manžel si pochutnával na špagetách, chlapci dostali pochvalu - vidíte, že to ide keď sa chce, len sa vždy musíte držať toho, čo vám hovorím.
„Ľuduška, čo na nich povieš? Že sú šikovní a ty si sa bála, že to tu bez teba nezvládneme!“
Čo myslíte, mám si teda vybrať tú dovolenku?!
