Narodila som sa na Silvestra. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Staré zlaté časy, Deti, Perličky, Súkromné
Pomáham kamarátke hrabať seno. Ona má kozy a ja mám čas. Občas s ňou zájdem na lúky pod horou. Kozy sa popasú, my pokecáme a sem- tam nájdeme nejakého dubáka. Bola by to pohoda, keby len ten cap tak strašne nesmrdel a nebol taký prítulný. Je strašne spoločenský a viac ako kozy ho zaujímajú naše reči.
Mladého muža opustila manželka, dalo by sa povedať, že novomanželka. Ešte im neuschli kvety na svadobnej kytici a ona prišla na to, že urobila chybu. Niekto by povedal, že sa vrátila z kratšej cesty a iný zase, že na ňu vôbec nemala vykročiť, ale to v tomto mojom príbehu nieje podstatné. Podstatné je, že mladého, opusteného muža v jeho bolesti navštívil Ježiš.
znie mi od rána v ušiach. Tučný, červenonosý dedo sa posmešne škerí zo zadnej steny kamióna a stráca sa v diaľke dobre napakovaný, až sa mu osky prehýbajú. Dobre zarobil a na budúce Vianoce príde s tým potmehútskym úsmevom zase.
Už sa tu diskutovalo o tom, ako pokladníčka nemá šancu obabrať zákazníka, že pokladňa je múdrejšia. Neviem ako u vás, ale tá naša na to šla s úsmevom.
Voľby, voľby, všade voľby, ale mňa tento celoštátny „problém“ nejako obchádza. Mám iné, vážnejšie starosti, ktoré mi nedajú spávať. Svokra má narodeniny! Krásne, guľaté osemdesiate piate.
Náš nový prírastok je ešte stále na mliečku a tak letím ráno do obchodu. Aj keď je taká zima, že vidím len cez preškrabaný kúsok na prednom skle pred „jednotou“ je už pár chlapov s pivom v ruke. Sú to skalní, ktorých neodradí žiadne počasie od možnosti, prebrať svetovú hospodársku krízu a keby bolo viac času, (už mosím, Berto ma čeká na stafbe) verím tomu, že by sa dopracovali aj k nejakému riešeniu. V tom prichádza ďalší, tlačí bicykel a na sebe má oranžovú bezpečnostnú vestu, ktorá vyzerá tak, že už asi zažila pár kolízií svojho majiteľa.
Mám úchylku. Rada pozerám relácie tipu Lampáreň. Pozerám a nestačím sa diviť, ako vie človek človeku niekedy osladiť život. Najmä susedia sú v tomto experti a vynaliezavosti sa medze nekladú.
Už pečieš? Tento rok som túto otázku dostala niekedy v polovici novembra. Musela som povedať, že nie a mala som pri tom zlý pocit. Keď sa ma to spýta predavačka v obchode na začiatku decembra, tiež poviem že nie, ale pre istotu si prihodím do koša pár vaniliek a čokoládu na varenie, nech nevyzerám ako úplný ignorant. V polovici decembra sa otázka mení na: „Čo už máš napečené?“ a to, musím sa priznať, klamem. Medovníky, vanilkové, linecké...
Čas predvianočný – čas upratovania. Každý si chce svoj príbytok zútulniť a za týmto účelom sme sa vybrali aj my do prírody. Chceli sme si nastrihať nejaké vetvičky šípok a trniek. Hneď na začiatku cesty som zostala nemilo prekvapená, znechutená a poriadne nasrdená. Pred nami tu už bol niekto s podobným úmyslom ako sme mali my – skrášliť si domov a to čo sa mu už nehodilo, vyhodil.
Ľudka vstávaj, zaspali sme. Už idem. Tu máš kávičku, ja už som svoju vypil. Idem zobudiť decká.
Vybrali sme sa do lesa, len na prechádzku a pre istotu sme zobrali aj košík. Jeden nikdy nevie.
Ak mám čas, pozriem si v TV „Hopla“. Sú to domáce videá a niekedy neverím vlastným očiam, čo je človek schopný urobiť, aby bola sranda.
Štrnásťročný chlapec zavraždil osemdesiatšesťročnú susedku, vraj pre peniaze. Nech nad tým rozmýšľam ako chcem, neviem si to predstaviť. Aj náš syn mal štrnásť, vtedy som ho ešte večer chodila zakrývať. Tajne, aby nás nikto nevidel, veď by sa mu smiali.
Nebojte sa, nikoho nebudem napádať. Chcem hovoriť o sebe. Pred časom som povedala – napísala svoj názor, vtedy úprimne presvedčená a naozaj som to tak cítila. Prešiel rok a ja sa na veci pozerám inak, preto by som aspoň niektoré rada poopravila.
V našej dedine je každý štvrtok Miletička. Už roky to tak funguje. Jeden deň v týždni sa naše námestíčko aj s parkoviskom premení na veľké trhovisko. Chýbajú len stánky s vínom a pečené klobásy, ale to nevadí, šenk a picéria sú priamo v centre tohto diania. Chodia stále tí istí predavači a dokonca si pamätám aj tváre vietnamských spoluobčanov.
Tlačím nákupný vozík a premýšľam čo nakúpiť, čo uvariť. Moju pozornosť upútalo chichotanie. Som zvedavá a pomaly sa posúvam tým smerom. Cestou ešte beriem pečivo a chlieb a už aj zbadám pôvod toho chichotu.
Stala sa tragédia. Zomrel mladý človek, ešte skoro dieťa.
Ak zapátrate vo svojom živote, možno aj vy prídete na to, že sú mená, ktoré sa okolo vás opakovali a zanechali menšiu, či väčšiu stopu. Mojím životom sa jedno meno takto ťahá.
