Neviem od akého veku je mládež a kedy sú to ešte deti, ale v takých chvíľach ma vždy napadne otázka. Čo asi teraz robia ich mamy? Zobudil ich hluk, tak ako mňa?
Alebo kľudne doma spia a ráno len porátajú topánky, aby zistili kto chýba, prípadne, či niekto pribudol?
Alebo nemohli zaspať vôbec a nervózne vyčkávajú, kedy sa syn alebo dcéra vráti?
Boli dohodnutí, že sa môže vrátiť až ráno? Pustí mama svoju trinásť ročnú dcéru na diskotéku, alebo tá sa jednoducho nevráti večer domov a príde až nad ránom?
Tiež mám za sebou takéto vyčkávacie obdobie. Našťastie som čakávala „len na manžela“, nie na deti, ale aj tak to bolo veľmi stresujúce. Preto si nechcem ani predstaviť, čo musí prežívať mama, ktorá celú noc čaká na svoje dieťa. Mňa takýto pouličný budíček vždy prenesie do našich „starých zlých čias“.
A vtedy mám veľkú chuť chytiť takéhoto národného „buditeľa“ za ucho, odviesť ho domov a spýtať sa rodičov ako sa im spí.
