Rozmýšľala som, prečo sa im u nás tak páči. Doma mali jedno problémové decko a nevedeli si s ním rady. Tu ich je 5 a víkendová mama sa medzi nimi cíti ako ryba vo vode.
Všetkému sa čudujú, myslím tie mamy.
Že deti ráno vstanú, keď ich zobudím, večer vedia kedy majú ísť spať, že si poupratujú izbu, z obchodu sa vrátia s nákupom a to ešte v ten deň.
Myslím, že som na to prišla, prečo im je u nás dobre. Prečo mama povie, že sa konečne dobre vyspala . Majú svoje deti veľmi radi a zároveň sa ich boja. Chceli by byť s nimi, ale majú z nich strach.
Už bolo aj také, že ja som bola na víkend v Petržalke a robila som nárazník medzi mamou a synom. Museli si na seba znovu zvykať.
Tu je to iné. V kľude si môžu svojho, už učlovečeného potomka užiť a keby niečo, je tu Vlado.
Porovnávajú to svoje nepodarené dieťa s ostatnými a možno prídu na to, že „mohlo byť aj horšie“. Dostávajú rozumy a rady od iných detí, aby vedeli, ako na toho svojho.
Jeden otec si chcel dokonca vymeniť svoju dcéru za inú a pritom to boli obidve rovnaké potvory. ( Niekedy sa mi zdá, že by pomohol aj takýto „trik“.)
No a potom, je tu pekné okolie a na prechádzkach sa dobre klebetí. Mne tiež dobre padne hovoriť s niekým dospelým, aj keď sa to stále točí okolo toho „istého“.
Týmto nechcem robiť nábor na víkendové pobyty u nás, len som sa zamýšľala nad tým, prečo sa tí rodičia čudujú, aký je u nás kľud, niekedy....
.
