„Načo to nosíš domov, kto to bude piť?“
Manžel s tým našťastie prestal, syn sa piť nenaučil a mne samej nechutí.
„Hovoril som, že nechcem, nanútili mi to, vraj sa urazia, keď si nezoberiem!“
Pamätám sa, že takto vyplácali aj môjho muža. Nejaký ten štamperlík pri práci a keď boli spokojní, aj fľašku domov.
„Na zober žene!“
Neviem, ako to mysleli. Mám si vypiť, alebo to mám v obchode zameniť za chlieb?
Hnevala som sa na neho, aj na ľudí, čo takto oceňovali jeho prácu! Keďže bol šikovný majster, aj si dosť "zarobil".
Toto vyplácanie v naturáliách nám vždy iba skomplikovalo život!
Máme suseda, ktorý si rád cez víkend vypije. Príde na chalupu a ako on hovorieva, „zaháji pitný režim.“ Záhrady máme vedľa seba, tak si vidíme skoro až do hrncov.
Raz ma napadla "múdra " myšlienka, zbavím sa pre nás nepotrebných fliaš alkoholu a ešte utužím aj susedské vzťahy.
„Feri, poď sem - zakričala som cez plot - tu máš, ja neviem čo s tým a tebe dobre padne!“ Očividne sa potešil a za chvíľu už mal v záhrade aj "kamarátov". Asi im naozaj dobre padlo, lebo som ich potom musela počúvať celú noc.
Ráno už stál Feri pri plote a teraz kričal on na mňa. Podával mi plný košík jabĺk a hovoril niečo o bartrovom obchode. Videla som, že mu nie je najlepšie a tak z "dobrého srdca“ som mu podala ešte jednu fľašku.
Za ten víkend sme takto obchodovali ešte niekoľko krát. Nikdy mi nechcel zostať dlžný a tak mi k plotu nosil to, čo mal v záhradke - zeleninu, ovocie a vždy si pochvaľoval, že takto má vyzerať správny bartrový obchod.
Mrzieť ma to začalo, až keď prišla jeho žena a ja som cez plot počula, čo si ona mysli o takejto naturálnej výmene a o takých ľuďoch, čo "človeka ožerú aj keď vidia aký je!"
Vtedy som si spomenula na naše staré zlé časy a bolo mi jej úprimne ľúto. Akoby som zabudla, aká bezmocná som bola ja voči takým dobrákom, čo v dobrom úmysle dávali fľašky môjmu, na alkohole závislému mužovi!
Mrzí ma to doteraz a preto by som chcela poprosiť všetkých, ktorý s dobrým úmyslom chcú zaplatiť fľašou. Nech si dobre rozmyslia, komu ju dávajú!
