reklama

Zabudol vôl, že teľaťom bol

Niekedy sa mi stane, že to trošku preženiem s moralizovaním a poúčaním, zbadám to až keď je neskoro a potom mi je to blbé. Pristihnem sa, že rozdávam ponaučenia, ako moja babka voľakedy mne. Napríklad, „to by si sa musela skôr narodiť, aby si mňa ocigánila“, alebo „keď budeš mať tie roky čo ja , sama na to prídeš“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vtedy som to púšťala jedným uchom dnu a druhým von, ale nejako sa mi to vrylo do pamäti a teraz to vylieza, aby som to mohla odovzdať budúcim generáciám. Moje deti ma potom ironicky upozorňujú, že citujem starú babku a je im to tak isto na smiech ako vtedy mne.

Spomenula som si na to, ako som nedávno stretla svoju starú kamošku. Pri spomienkach sme prišli na to, že sme boli strašne „opleščené“ a robili sme také isté veci, ktoré teraz vyčítame našim deťom.

Boli sme jedna ruka od ZDŠ-ky. Páčili sa nám rovnakí speváci, herci a dokonca sme sa rovnako obliekali. Ja som bola na blondiakov, jej sa páčili čierni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tom čase som už chodila s mojím mužom, ona mala tmavovlasého športovca. My sme boli o nejaký ten level stále pred nimi, ten jej bol nejaký „prispatý“. Alebo mal pred zápasom, alebo po zápase, potom bol na sústredení. Stále nejaké objektívne príčiny bránili tomu, aby sme si boli aj v tomto rovné.

Tieto pre nás životne dôležité informácie sme si vymieňali každé ráno v autobuse, cestou do práce. Ja som nastupovala o pár zastávok skôr, kamarátka v Modre na námestí a to už bol

autobus naprataný na prasknutie.

V jedno ráno vidím, že nejako živšie gestikuluje. Už cez okno sa mi snažila v náznakoch povedať „čo sa v noci stalo“. Keď videla, že sa do preplneného autobusu nedostane, porozprávala mi to rýchlo a bez „náznakov“ cez to pootvorené okno. Taká bola z toho „hotová“, že nevynechala žiadnu podrobnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Ľudia v autobuse pomaly tíchli a ja som zbadala, že aj ich to zaujíma. Ukazovala som jej aby prestala, že si zavoláme. Nedala sa prerušiť a keď už celý autobus vedel, ako to dopadlo, zaklincovala to na plnú hubu. “Teraz sa to nehodí, ale zavolám ti z roboty.“

 

Ten o kom bola reč stál po celú dobu vedľa nej a tváril sa, že sa ho to netýka. Myslím, že celý autobus si ho zapamätal. Bol to vysoký, nápadne pekný chlapec.

 

My dve sme potom pár dní cestovali iným spojom.

A takýmto trápnostiam sa môžu dnešní mladí vyhnúť, majú mobily.

 

Ľudmila Schwandtnerová

Ľudmila Schwandtnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodila som sa na Silvestra. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáStaré zlaté časyDetiPerličkySúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu