Obyčajne, keď si povieme, že ideme na huby a vyzbrojíme sa košíkmi, nič nenájdeme. Keď ideme len tak, bez košíka, huby nám samé skáču pod nohy, ako by vedeli, že ich nemáme kam dať. Tento krát sme sa ale na ne pripravili. Košík sme schovali za chrbát a keby to nepomohlo, mali sme so sebou aj foťák. Veď taký hríb nemôže vedieť, že si ho môžeme odniesť aj vo foťáku.
A tak sme fotili. Tu cvak, tam cvak, aby si na nás zvykli a nebáli sa nám ukázať.
Chvíľami sme aj na huby zabúdali. Jeseň sa predvádzala vo svojich najkrajších šatách.
Za kopčekom v suchej tráve sme natrafili na Martinka Klingáča.
Ten nás poslal tým správnym smerom, čáry - máry fuk
a košík bol plný.
Vajíčko, alebo budúca muchotrávka?
A do svojho košíka menom Canon EOS si ich Roman nazbieral ešte oveľa viac.
