Pospomínala som si na svoje „cestovanie“ a prišla som na to, že výraz „cestovná horúčka“ má korene niekde u mňa.
Ak dopredu viem, že ma čaká cesta dlhšia ako 10 km, vyhodí sa mi na ústach opar. Všetky moje výlety a zájazdy som absolvovala s „takouto „ozdobou“.
Na trojdňovom podnikovom zájazde v Tatrách som večer plakala a kolegyne ma museli utešovať. Všetko bolo v poriadku pokiaľ bolo svetlo, keď nastala tma, chcela som byť doma. Ak ma moji známi vidia s boľavou perou, pýtajú sa či sa niekam chystám, alebo už som bola.
Na výlete sa mi vždy začalo páčiť, až keď som sa mala vrátiť domov. Vtedy som sa uvoľnila a začala vnímať cestu a okolie. Ak by ma v spánku zaviezli napríklad do Austrálie a mala by som absolvovať len tú cestu domov, určite by sa mi to páčilo a verím, že by som si to užila.
Toto sa stalo už dávno, keď výlety, či dovolenky ešte boli pre mňa možné. Vtedy ešte aj môj manžel veselo popíjal a nerobili sme našu dnešnú prácu so závislými deťmi.
Neviem ako sa to stalo, ale raz ma v práci nahovorili na týždenný pobyt v kúpeľoch. Viem že to bolo pred Veľkou nocou a asi tam nikto nechcel ísť (upratovanie, pečenie), tak sme to viacej - menej dostali od vrchnosti príkazom. Boli sme tri baby a ani jedna sme predtým nikdy v kúpeľoch neboli.
Môj manžel bol rád, že sa niekam vyberiem a aby som si to nerozmyslela, povedal, že on zatiaľ vytapetuje chodbu. V takých prípadoch som rada mimo domu.
Hneď prvý večer nás „dobrovoľne povinne“ vyzvali, že sa máme zúčastniť zoznamovacieho večierka. Neviem aký mali organizátori tejto zábavy zámer, ale nám trom pridelili k stolu troch fešákov. Očividne to dostali príkazom, alebo si dali socialistický záväzok.
Ešte sme sa ani poriadne nepredstavili, kolegyňa začala o deťoch. Mala doma štyri a veľmi rada a zdĺhavo o nich vedela rozprávať. Ja s tým mojím rozkvitajúcim oparom som tiež asi nebola podľa ich gusta a tá tretia sa tak hanbila, že bola celý večer červená ako paprika.
Zo zoznamovania nebolo nič a tak sme sa celé dni prechádzali po parku a klebetili. To isté sme mohli robiť aj v robote a ešte by sme si doma mohli upratať a napiecť na šibačku. Utešovalo ma len to, že aspoň budeme mať vytapetovanú chodbu. Kolegyne mi aj trochu závideli, že mám takého ochotného a šikovného muža.
Cestou domov som ich pozvala, nech sa idú na tú našu vytapetovanú chodbu pozrieť a uisťovala som ich, že ako si poznám muža, bude aj niečo napečené.
Už na schodisku bolo cítiť, že sa niečo pečie. Keď som otvorila dvere, najprv som stúpila do lavóra s lepidlom a potom som zbadala v kuchyni návštevu. Kamaráti mu prišli pomôcť a nejako sa zakecali. Bolo aj napečené, ale to čo zostalo už nestálo za veľa.
Kolegyne som ďalej ani nepozývala a sama som sa odpratala k svokre do vedľajšej bytovky.
Keď prišiel Vlado večer pre mňa, dostala som „hubovú“. Vrátila som sa totiž o deň skôr. On to mal všetko presne vyrátané a ja som mu pokazila prekvapenie.
Nemôžem povedať, prekvapená som bola dosť.