Ráno, ktoré sa začalo pre mňa tak stresujúco, prešlo do krásneho dňa. Nebola som v žiadnom lekárskom zariadení, už veľmi dlho a musím priznať, že som bola milo prekvapená. Zápach, ktorý som si z tej nemocnice pamätala zmizol. Sestričky usmiate, doktorky milé a dokonca upratovačka mi dovolila prejsť po mokrej chodbe. Aj keď rady pred ambulanciami boli dlhé, nemala som pocit, že by to bolo preto, že sa „kávičkuje“.
Sem-tam sa nejaká babička snažila predbehnúť, ale to bolo len na oživenie v čakárni a aby nevyšla z cviku
Šum nastal aj pri okienku na rentgene, keď sestrička vyzývala “šuhajka“, aby sa podpísal sám, veď už je veľký. Predtým jej ukazoval opuchnuté prsty pravej ruky a bolestivo si ich pridŕžal.
Náznak paniky sa ukázal, keď mladý muž dostal epileptický záchvat rovno pred dverami ambulancie. Veľmi pohotovo a s kľudom profesionálov to lekárka a sestričky vyriešili. Keď ho odvážali na vozíku hovoril, že sa mu to stalo prvý krát. Mal šťastie, že práve tam kde mu mohli poskytnúť okamžitú pomoc.
V poslednej dobe stále počúvam o štrajkujúcich lekároch. Neviem, či štrajkujú aj v tejto nemocnici. Keď áno, tak to robia veľmi šikovne, ja ako pacient som to nezbadala.
Z návštevy nemocnice som mala pozitívny dojem určite aj preto, že moje výsledky boli negatívne.
Niečo iné si o tomto dni bude myslieť chlapec so zlomenou rukou, alebo ten ktorého si tam dnes nechali. Ja som bola milo prekvapená, najme po všetkých správach čo o zdravotníctve teraz počúvam.
Viem, že moje občasné skúsenosti s lekármi nemôžem porovnávať s ťažko chorými ľuďmi, ale keď som tam ráno šla, tiež som nemohla vedieť aké výsledky ma čakajú. Aj kvôli správam z TV a novín som sa na kontrolu dlho odhodlávala. O to milšie bolo moje prekvapenie.
Prajem všetkým veľa zdravia a keď už to musí byť, tak aspoň takých milých lekárov a ochotné sestričky, ako som dnes stretla ja.
