V dnešnej dobe mobilov, mailov, ICQ, UPS a čo ja viem, čoho ešte?
Ak idete na konkurz a tam vám povedia, „my sa vám ozveme“ a oni sa neozvú, nie je to od nich slušné, ale viac menej s tým rátate.
Ak sa ale s vami rozlúči blízky človek slovami „ neboj, určite sa ozvem“ a vy o ňom neviete dlhšiu dobu, máte čas rozmýšľať, či bol naozaj taký blízky.
Prvý deň si hovoríte, nemá signál, vybili sa mu baterky, vymazal si číslo. Keď sa vyčerpajú problémy technického rázu, nastáva fáza zaneprázdnenia, má veľa práce, v návale iných povinností... len dúfam, že je v poriadku...
A potom, ako dni ubiehajú, aj keď neradi, musíte si priznať, zase som sa raz pomýlil, zle odhadol, naletel.
Tak, toto si asi hovoríte vy, pesimisti.
Keď sa to stane mne, akože sa mi to stalo, tak ja si poviem: „Dobre je, už ma nepotrebuje, to znamená, že je v poriadku a to som predsa chcela.“
Ale, chcela som to naozaj takto?
