Marek ide "vyvenčiť" Macíka. Alebo Macík Mareka?
Zuzka si dá kávičku, Marek "kakauíčko".
A ideme vyvesiť prádlo. "Néé, nefoť ma! Neboj sa, veď len zo zadu. No tak dobre!"
Toto je určite nejaká dôležitá práca. Som zvedavá, čo to počúva, keď sa tak blažene usmieva.
Pôjdeme po obede von? Keď sa Zuzke podarí niečo zjesť, tak áno
Ešte rýchlo cigaretku. Čo im sadlo na nos?
...a tam v diaľke je náš cieľ.
Zuzka stále odoláva, Marek sa ale nevzdáva.
Ideme navštíviť kultúrnu pamiatku Červený Kameň.
Keď ty mňa, tak aj ja teba!
Marek sa usmieva za každých okolností, aj v mučiarni.
Už sa toľko nezdúvaj! (Všimnite si Zuzkinu päsť, hneď ako ju pustil, dostal "pendeponku".)
Rýchlo domov, lebo strašne fúka!
Na mňa ste zabudli?
Tento tu sa so mnou nechce hrať!
Tak sa vyberieme cestou... -
... - necestou ...
... až sme objavili zámok Ruženky Šípkovej. Našťastie nás nejaký princ predbehol a vysekal nám cestu.
A tak sme sa len fotili,
prechádzali a zastavovali pri každom strome. Zrátajte, koľko ich tam je.
Marekovi ešte nejaká energia zostala, tak ju vyboxoval...
... a hneď zase doplnil. Názov toho koláča neviem a recept je "môj".
A tu je vidno, že pomoc pri PC stále potrebujem, inak by ste tento článok nečítali.
Ticho, pozeráme "Srdcové záležitosti".
Ak sa Vám zdá, že je to u nás nejaké veľmi pohodové, to preto, že som to také chcela urobiť. Kto číta články môjho muža vie, že je to aj inak, ale ja to chcem takto.
Aspoň niekedy.
