Nebudem tu vymenúvať, čo všetko si vedia vyčítať a závidieť. Škála je široká – od smradu zo zvierat až po zamedzenie prístupu do vlastného domu. Takíto ľudia žijú vedľa seba roky. Delí ich len plot, cez ktorý si vymieňajú názory a nezriedka aj nejaký ten ťažší predmet, na podloženie svojho argumentu.
Obyčajne si to pozriem, na chvíľu sa mi rozum zastaví, ale našťastie doteraz sa vždy rozbehol. To, čo som videla 2. 2. 08. ma ale tak zaskočilo, že už naozaj neviem, čo si mám myslieť a preto sa chcem o tento „prípad“ podeliť.
Skrátka, mesto na juhu Slovenska. Tichá ulica s rodinnými domami. Tichá len dovtedy, kým sa tam nenasťahovala nová obyvateľka a ak som správne zaregistrovala, je tomu už desať rokov. A odvtedy nastal v ulici a okolí teror. Táto pani má záľubu v operných áriách, ktoré púšťa tak hlasno, že to počuť široko - ďaleko. Niektoré má v takej obľube, že ich púšťaj niekoľko krát za sebou. Po upozornení a sťažnostiach sa zariadila tak, aby na ňu nikto nemohol. Púšťa to „len“ od 6.00 do 22.00 a iba 50 decibelov, tak je to v norme. Má na to dokonca časový spínač a občas to spestrí pohrebnými melódiami alebo pískaním rádia. Pokuty platí bez mihnutia oka. Okolie svojho domu si monitoruje bezpečnostnými kamerami a nikomu neotvára. Aj pri nakrúcaní reportáže sa ulicou rozliehala ária pri ktorej by si susedky ťažko poklebetili.
Obdivujem obyvateľov ulice, že to trpia toľké roky. Nejde mi to do hlavy. To sa s tým naozaj nedá nič urobiť? Všetko je podľa zákona a aj tak to ľudia vnímajú ako teror.
Zamyslel sa niekto nad tým, že tá žena by asi potrebovala pomoc odborníkov? Na začiatok aspoň elektrikára. Tým nemyslím toho môjho, ale takého, čo by ju odpojil od elektriny.
