Ja som asi obišla najhoršie. Vraj som bola pôrodná baba - anjeličkárka v sedemnástom storočí niekde v Rusku. Ak je to pravda, neviem ešte koľkokrát sa budem musieť vrátiť, aby som odčinila zlo čo som napáchala. Môj muž na tom tiež nie je slávne. On bol vrahom niekde v Kórei. Možno preto má tú potrebu, stále niekomu pomáhať.
Mali sme návštevu a okrem iného prišla reč aj na minulé životy. Známu, ktorá u nás vtedy bola, to zaujímalo a chcela sa dozvedieť niečo o svojej rodine. Hlavne ju zaujímali synovia. Mala troch. Dvaja ako tak v pohode a tretí, najmladší, mame najmilší, neposlúchal. A to som použila slabé slovo.
Neviem už čo vyšlo tým dvom starším, ale najmladšiemu počítač vyveštil, že bol v minulom živote „lichvář“, lebo ten program bol český.
Mama očividne pookriala a spokojne si povzdychla.
“To bude mať po mne, aj ja mám rada zvieratá." Voľakedy mali doma dobytok a tomu sa hovorilo lichva.
Snažila sme sa jej taktne naznačiť, že v tomto prípade slovo „lichvář“ neznamená to, čo by si ona želala. Nech si z toho nič nerobí, ak aj bol jej syn úžerník, bolo to v minulom živote, teraz už je polepšený. A ak by aj nebol, má na to dosť času, veď je mladý.
Odvtedy u nás nebola a ja rozmýšľam, či to nie je preto, že ovládam niektoré cudzie „termity“.
