Preto som si aj v jeden večer sadla na dvor. V TV nič pre mňa, v dome už všetko spalo a tak som si chcela vychutnať chvíľku pre seba a počkať, až aj na mňa príde spánok.
Ako si tak sedím, vychutnávam a čakám, podvedome som sa započúvala do rozhovoru z tmy susednej záhrady. Nedalo sa nepočúvať, rozhovor bol stále hlasnejší. Najprv som chcela odísť, ale potom som si povedala , že je to ich vec. Asi zabudli na priestor a čas, veselo debatovali a ja som sa postupne dozvedala veci, ktoré by boli trhákom pre každú TV šou, vysielanú po 22 00.
V ten večer začal scenár, ktorý sa pravideľne po jarnom oteplení opakuje každý víkend. Čím viac si štrngali a pripíjali, tým to bolo pikantnejšie, súkromnejšie, ale aj hlasnejšie. Keď som cítila, že už mám uši naozaj červené, šla som si ľahnúť a na spánok som radšej čakala s Jarkom Nohovicom.
Ale už som bola lapená. Ako hovoria naše deti, začala som sa namotávať. TV máva cez víkend úsporný program, žiadna telenovela ani reality šou. U nás naopak, víkendy sú nabité a ak je ešte aj predĺžený, mám čo robiť, aby som to stíhala sledovať.
Ráno, len čo otvoria prvý obchod, je zhrnutie predošlého dňa a noci. Je pravda, že si musím privstať, či sa mi chce, alebo nie. Potom je útlm, asi technické príčiny, alebo zažívacie problémy.
Dej začína gradovať okolo obeda a objavujú sa aj nové postavy . Vtedy už mám navarené, pračka doprala, môžem ísť vešať prádlo na dvor a pritom jedným uchom (pri tých decibeloch mi jedno stačí) sledovať, ako sa to za plotom vyvíja. Ak by mi aj niečo ušlo, nevadí, večer je rekapitulácia a ďalšie diely.
Ich počet závisí od počasia a hlavne „zavlažovania“. Musí to byť tak akurát, ani veľa, ani málo, potom to má tú správnu atmosféru.
Mám „šťastie“, že aktéri umiestnili dej do záhrady. Interiér používajú len v prípade naozaj nevyhovujúcich poveternostných podmienok.
Obávam sa len jedného, že táto telenovela neskončí svadbou a bude mať strašne veľa dielov. Odhadujem to tak do prvých mrazov.
Do kelu, nevie niekto, kde som zapatrošila ten ovládač?!
