Bolo nádherné prvomájové ráno a ja som ukrajoval z posledných asi stopäťdesiatich kilometrov svojej cyklotúry zo Štrasburgu cez Nancy, Metz, belgické a luxemburské územie, pozdĺž rieky Mosel smerom ku Koblenzu.
Bolo pomerne teplo, sucho, nikde ani stopy po zime, ktorá tento rok bola dosť slabá. Preto som na týchto miestach ani neočakával stopy po snehu či ľade.
A predsa! Na brehu rieky tu stál zakotvený ľadoborec ("Eisbrecher") Leonard. Tak ako takéto čosi tuto takto len môže byť?
Ľadoborec som cestou videl len jeden, no obytných áut tisíce. Toto je jedna z veľmi typických panorám na ceste: rieka, breh, obytné autá, domy, vinohrady, obloha.
V Moseli sa zrejme darí aj rybám. Na niektorých úsekoch ich posedávalo v predpoludňajšom slnku niekoľko desiatok. Niektorí prišli autami, iní na quadoch s prívesmi.
Opäť vinohrady a opäť na tých najnemožnejších miestach. Ten skutočný extrém ma však ešte len čakal.
Čo chýba tejto panoráme? Áno, sú to domy. Všetkého ostatného je tam akurát dosť.
A vlastne aj tu, keďže rieka je pod mostom. Ani neviem, koľkokrát som prechádzal z jedného brehu na druhý a naspäť.
A sem sa pridala aj železnica so zachovaním pravidla, že stometrový súvislý úsek bez vinohradov na aspoň jednom brehu tu snáď ani neexistuje. Celých dvestopäťdesiat kilometrov.
Kde nebol most, tam bola kompa. Ale to asi naozaj len ako atrakcia, pretože most bol minimálne každých pätnásť-dvadsať kilometrov. Na rozdiel od údolia Rýnu, kde medzi Mainzom a Koblenzom na vyše sto kilometroch nie je ani jeden jediný most.
Dedinky mali svoje názvy výrazne napísané na múroch nad brehom. To aby lodníci nezablúdili.
Za touto hniezdiacou labuťou som sa nemusel nikam liepať. Mala hniezdo hneď vedľa chodníka pod tabuľkou s upozornením, aby sme ju nechali na pokoji. Ľudia chodili okolo, fotili si ju, ticho ju sledovali, no nikto kvôli nej nezišiel z chodníka.
A moja túra zatiaľ pokračovala ďalej krivoľajakými uličkami, ...
... pokojnými nábrežiami ...
... a úzkymi mostami.
A na záver malý dopravný rébus. Táto značka znamená zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch. Zároveň však obmedzuje rýchlosť na dvadsať kilometrov za hodinu. Na dodatkovej tabuľke je navyše uvedené, že cyklisti, obytné prívesy a miestni ("Anlieger", čiže asi niečo ako dopravná obsluha) majú vjazd povolený.
Malá červenobiela tabuľa úplne dole žiada rybárov, aby tu pri výskyte labutí a kačíc nelovili.
Takže autá miestnych sem smú a ostatní si sem len môžu pritiahnuť príves za bicyklom?
Alebo ako to je?
