Je takmer sedem hodín večer a za uplynulých takmer desať hodín sa výhľad príliš nezmenil. Mám za sebou takmer stopäťdesiat kilometrov jazdy uprostred vinohradov. Kam len pozriem, tam nekonečné rady zatiaľ malých rastlín.
Ak ma už bolí krk, tak ho môžem trochu natočiť do strany. Cesta predo mňou je prázdna, riziko nehrozí, preto pohľad smeruje na vinohrady vedľa cesty. Ako rýchlo sa mihajú jednotlivé riadky vedľa mňa? Asi takto: top top top top top top top top top top top... čítajte ešte rýchlejšie... top top top top top top top... Hmmm, asi tak.
Občas sa na druhom brehu objaví nejaká dedinka s typicky štíhlou a špicatou vežou kostola. Dedinky sa mi už prelínajú a ani si nikam neznačím, že kedy ktorou prechádzam. Hlavne, že vinohrady pokračujú aj poza ne.
Snáď sa mi nepodarilo nájsť jeden viac ako stometrový úsek rieky, na ktorom by ani z jednej strany nebol aspoň kus vinohradu. Niekedy som si síce hovoril, že na takých strmých bralách sa vinič udržať nemôže, lenže on sa tam nejako udrží. Ako sa tam však dostanú ľudia?
No ako inak... loďou predsa! Iný chodník sem už nevedie.
Najbližšie dedinky sú vzdialené aj pár kilometrov, no tí ľudia si za svojou obživou prídu až na miesto.
A niekedy to majú aj medzi jednotlivými koreňmi viac ako len pár krokov.
A inde je tých koreňov na jednej stráni plno. Rieka sa v týchto miestach veľmi kľukatí a tak sa síce našliapem, no vzdušnou vzdialenosťou sa k cieľu približujem len pomaly. Občas sa dokonca aj trošíčku vzdialim.
Preto až príliš karikaturisticky pôsobí táto dopravná značka o výluke dopravy na istom úseku. Čo vám tu nesedí? Nie je tá rieka až príliš schématicky priama?
To už však bolo osem hodín večer, apríl sa chýlil ku koncu a na druhý deň nás čakal prvý máj. Ako som sa bavil s náhodnými miestnymi okoloidúcimi, máje sa tu stavajú obecné.
Stíhal som ešte posledné lúče slnka osvetľujúce už ani nie polovicu údolia.
Dedinky sa ponárali do tmy...
... a časom aj tie najvyššie svahy v údolí.
Zaliezol som do prvého kempu cestou, po horúcej sprche sa zababušil do spacáku a bez toho, aby som čosi o svete vedel, som sa prehupol do mája.
Po víne som síce zaspal, no snívalo sa mi... o vinohradoch.
