Za lotrínskou metropolou Metz som odložil mapu, v ktorej som sám nevedel posúdiť, ktorá z viacerých ciest v hustej spleti okolo diaľnice by ma zaviedla k belgickým hraniciam a radšej som sledoval šípky k mestečku Longwy.
Cesta bola dosť zvlnená a takéto rovné úseky boli skôr výnimkou. Pôvodný plán doraziť do Luxemburgu o piatej som začal v duchu posúvať na šiestu. Ak to vôbec klapne.
Zablúdiť som síce neplánoval, ...
... no v pätách som mal búrku. V diaľke hrmelo, dvíhal sa čerstvý vietor a mne sa nechcelo stráviť večer kdesi pod strieškou, či dokonca v šírom repkovom poli v lejaku.
Našťastie som pred ňou ušiel dostatočne na západ. Búrka sa tiahla od Metz priamo na sever k Luxembourgu.
A ja som bol zatiaľ v Longwy, len štyridsať kilometrov od verdunského vojnového poľa a štyri od belgickej hranice. Pečiatku do pasu som tu už nemohol dostať, no aj tak som netušil, že na hraniciach až taká nuda nebude.
Takže pozor. Prechádzame z francúzskej dediny Mont-St-Martin do belgickej dediny Aubange. Najskôr začína Belgicko a po desiatich metroch končí Francúzsko.
Alebo radšej pohľad z toho istého miesta dozadu? OK, tak Francúzsko tam začína predsa len o niečo ďalej.
Aubange a Athus som prešiel pomerne rýchlo a blížil sa k belgicko-luxemburskej hranici. Tak tu je tabuľa, že po necelom polkilometri prichádzam na hranicu...
... a šup, začína Luxembursko a až pár metrov za ním končí belgická dedina Athus.
Tak ako také čosi takto toto môže byť? To by nevedeli snáď ani vo veštiarni.
